Pravice už vraj nie sú pravicou ani ľavice ľavicou. To, čo zostáva aj v najrevolučnejšom kvase bezo zmeny, je regulačný teror štátu.
Nápad zatvárať obchody – presnejšie veľkoplošné symboly „konzumerizmu“ – cez štátne sviatky, ktorý nesú do NR SR vládni poslanci, nie je najdramatickejším útokom na slobody. Prežívame dnes aj horšie veci, pričom level debaty, korumpovanie „sociálnych partnerov“ (a pomery síl) znemožňujú rozumný exit z témy.
Ktorým by, samozrejme, bolo, keby Podmanický a spol. svoju skvelú novelu Zákonníka práce zahodili a nediktovali dotknutým stavom a zákazníckej verejnosti, ako majú čas tráviť v sviatočných dňoch.
To by však museli aspoň tušiť, že prohibitívne normy všade tam, kde sa - domnelé či reálne - konflikty a problémy dajú riešiť inak, sú v konečnom efekte väčším zlom než (údajné) dobro, čo si sľubujú.
Určujúce na Slovensku je, že žiadny dopyt zdola po zákaze sviatočného obchodu nejestvuje. Keby bol, tak dobre. Politika reaguje na objednávku a poďme sa stretnúť v spore.
Ale tu nie je nič, celú „otázku“ rezultatívne riešia sviatočné príplatky. Teda riešili by, keby nebolo zvrátenej žiadostivosti redesignovať spoločnosť na svoj – mimoriadne hlúpy a nekompetentný – obraz.
