Najväčším problémom sa ukázalo smrkanie. Afganci, Pakistanci, Číňania, Tadžici a zrejme aj mnohé iné národy nesmrká. Teda, smrkajú, ale nie do vreckoviek.
„Schovávate si svoje holuby do handričiek a tie potom nosíte po celé dni vo vrecku,“ nechápavo krútieval hlavou môj muž, keď prvýkrát dorazil do Európy. Je Afganec. Hlavou už nekrúti, ale do vreckovky nesmrká. Vždy, keď to na neho príde, schová sa na WC.
Už neprivádza do rozpakov nóbl spoločnosť, ktorá s otvorenými ústami civela na to, keď poodišiel, zapchal si prstom jednu nosnú dierku a obsah z druhej vyfrkol do trávy, do kaluže, umývadla alebo ak bol k dispozícii kanál, do kanála. Nechutné? Nie. Iné zvyky, iné hygienické návyky, iné poňatie hanby, vkusu, trapasov i lásky a priateľstva.
Nedorozumenia plynúce z neznalosti či nepochopenia každodenných zvyklostí a drobností mávajú fatálnejšie následky než hlbokomyseľné náboženské spory.
Milión sem, milión tam
„Na ulici je dnes chladno. Preto som si obliekol a) dámsky klobúk b) okuliare c) kabát.“
Pani učiteľkou, ktorá takto preveruje znalosť ruštiny v novo vydanej komiksovej publikácii pre migrantov, je Snehulienka.
Má pri roztomilo našpúlenej pusinke bublinu a v nej otázku. Brožúrka, ktorú vydala moskovská radnica, má cieľ naučiť imigrantov – či už legálnych, alebo nie – nielen ruské zákony a jazyk, ale aj históriu a správanie.
V januári 2017 ruská vicepremiérka Oľga Golodecovová povedala, že v Rusku žije asi sedem miliónov migrantov. Podľa ministerstva vnútra každý rok prekročí hranicu smerom do Ruska 17 miliónov cudzincov, z ktorých väčšina prichádza za zárobkom.
Komiks „O pravidlách správania sa migranta v meste Moskve“ začali tento týždeň rozdávať na moskovských trhoviskách. Muži, ktorí si prišli zarobiť do Ruska ťažkou prácou na stavbách, sú z komunikácie s kreslenou Snehulienkou trochu rozpačití, ale publikácia ich zaujala. Je prinajmenšom zábavná.
Znásilnené sestričky a vydesená poštárka
Napokon, keby môjmu manželovi Popoluška včas vysvetlila, že letmý bozk na tvár medzi dvoma priateľmi rôzneho pohlavia neznamená nutne následnú súlož, predišla by radu škandálov a zúfalo neohrabaných pokusov prispôsobiť sa západným mravom.
Dlho trvalo, kým pochopil, že keď sa na neho cudzia žena usmeje, nevolá ho do spálne.
Vzápätí však skĺzol do opačného extrému. To keď sa domnieval, že na európske ženy, a to aj cudzie, je slušné sa vrhať, tľapkať ich po rôznych častiach tela, bozkávať a freneticky sa pri tom smiať.
Návšteva poštárky sa skončila privolaním policajnej hliadky, pretože sa pani v rokoch s taškou plnou obálok snažil zatiahnuť v čase mojej neprítomnosti na čaj a nahlas sa pritom smial.
To bolo ešte pred migračnou krízou. Keby sa to stalo teraz, išiel by sedieť za znásilnenie.
Ako syn afganského prisťahovalca, ktorý v pražskej nemocnici Na Bulovke siahol päťdesiatročnej sestričke na prsia. Sestrička sa na neho najskôr veselo usmievala, možno sa ho aj matersky dotkla a on to pochopil ako výzvu.
Dostal po ruke a tým sa to mohlo skončiť. Lenže po príchode domov manžel žene poradil, aby vec nahlásila. Nedorozumenie na všetkých stranách. Aj tomu má predchádzať brožúrka vytvorená expertmi moskovskej radnice.
Spor o vrkoč Vasilisy
Pritom treba podotknúť, že Rusi nemajú s kultúrnymi rozdielmi medzi etnikami zďaleka také problémy ako my tak trochu zahľadení do seba. Moslimky v šatke im neprekážajú, v Moskve sa stavajú mešity a pri pozdrave „salam alejkum“ sa ľuďom v tvári nezjavuje zdesenie.
