Dalo by sa aj odľahčiť, že na Slovensku azda niet ešte iného vlastníckeho vzťahu, ktorý by bol predmetom širšej verejnej známosti, než Juraja Širokého k Váhostavu.
Zistenie ÚVO, že majiteľ (ani reálny správca) sa nevolá Geoffrey Peter Cone, hoci zastupuje schránkovú kolóniu z Nového Zélandu, teda zrejme nezapôsobí silou šoku.

Ani súhlas s námietkou, že o pokute by sa mal dozvedieť skôr penalizovaný ako noviny, nemení nič na bradatej podstate príbehu.
Tou je, že ak subjekt v obchodnom vzťahu so štátom je registrovaný za siedmimi moriami a dvoma oceánmi – stačí aj jeden oceán a dve moria – podozrenie z akejsi machinácie na účet poplatníkov sa stupňuje až takmer k istote.
Z čoho už rovno vyplýva, že sankcia udelená ÚVO reflektuje len administratívnu, povrchovú stránku výjavu. Ak tento štát nežartuje s podmienkou, že iba striptíz až po fyzické osoby otvára prístup k verejným peniazom, tak musí takéto Nové Zélandy trestať inak a tvrdšie než peňažne.
Napríklad skrečovaním všetkých zmluvných vzťahov.