Ideové piliere odchodu z EÚ, ktoré ohlásila Theresa Mayová, sa iste dajú považovať za silnú proklamáciu. Avšak sotvačo viac. Britský „coming out“ zásadne nesprehľadňuje budúcnosť, hoci je tendencia takto uvažovať.
Brexit v najtvrdšej verzii je systémovo najčistejší a – laickým okom – najmenej komplikovaný rozvodový plán. Úplné odlúčenie „od stola i lože“ devalvuje najvzácnejší klenot protistrany - spoločný trh - na statok nižšej ceny než úplná nezávislosť.
To je pekné, rubom odvahy brexitovať až „na krv“ sú však milióny zamestnaneckých miest, ktoré pre európsky trh pracujú a sú naň – teda dnes určite – odkázané.

Pravda skalných brexitárov, že ak raz už v spoločenstve nebudú, prečo by nemohli oddeliť jednu slobodu, ktorú nechcú – pohybu pracovnej sily – od ostatných a zobchodovať inak, je určite rozumná.
Možnosť vyplatiť sa z uzávery pracovného trhu príspevkami - kráľovskými - do úniového rozpočtu spomínal minister Davis ešte nedávno. Asi tušil a dnes to vie, že riziká a neistoty, pred ktoré stavia voličov preferencia tvrdého exitu, si Mayová a vláda budú musieť obhájiť v domácej diskusii.