Autor je psychológ
Súčasné politické situácie priam volajú po aktualizácii myšlienkového dedičstva. Tak aj Bájka o včelách, ktorej autorom je Bernard de Mandeville, holandský filozof, moralista alebo ak chcete aj filozof neresti, ako ho mnohí označili, je vlastne satirou na pomery, ktoré prevládali vo vtedajšej spoločnosti.
Napísal ju v roku 1714, a tvrdí v nej, že bez nerestí by žiadna spoločnosť nemohla prosperovať, neresti teda vedú spoločnosť k všeobecnému blahu.
„Každá časť celku trpí neresťou, no celok ako taký prekvitá šťastím,“ tvrdí Mandeville. Na podporu takéhoto tvrdenia použil príklad včelieho úľu.
Všetko sa opakuje
Niektoré včielky sú pyšné, niektoré poctivé a pracovité, ďalšie zasa disponujú opačnými charakteristikami, túžia po moci, občas zaklamú, využívajú, či zneužívajú svoju moc.
Ako celok však fungujú na veľké prekvapenie harmonicky. Ponímanie takto chápanej reality je jednoduché, síce skresľujúce, ale občas pripomínajúce aj reálnosť zažívaného prítomného času.
Myšlienka „proroka moci“ Friedriecha Nietzscheho o „kolobehu večného návratu“, že všetko sa opakuje a to, čo sa deje dnes, sa už mnohokrát udialo, a v budúcnosti sa ešte udeje, spojená so satirickým príbehom včelieho úľa ma napadla v súvislosti s reálnou „satirickou skutočnosťou“, ktorej obsah je „ zahltený“ dominantnou myšlienkou: „Korupciu v najvyšších miestach nemožno stíhať.“
Podľa známeho autora tejto myšlienky totiž neexistuje.
