Autor je spisovateľ
Keď ma pozval známy na oslavu skúšky, v duchu som ho vyzdvihol a vzal si ho za príklad za to, že vo svojom veku má dostatok síl kráčať za poznaním. Hneď po mojej otázke o predmete skúšky moje potešenie spľaslo.
Milý kamarát neoslavoval svoju skúšku, ale skúšku svojich študentov. Trocha ma to zamotalo. Pokiaľ si pamätám, skúšky odjakživa oslavovali absolventi.
Učitelia nanajvýš porátali úspešných a ranených s nádejou na prežitie. Beznádejné prípady sa neošetrovali, odobrali sa na miesta s podmienkami prijateľnými ich schopnostiam.
Doba sa zmenila a hlavne zjemnila. O naozajstné vedenie, o znalosti sa už asi bojuje menej. Trápenie, čo v istom zmysle každé štúdium odjakživa sprevádza, sa v prehumanizovanej dobe začalo vnímať div nie ako porušovanie ľudských práv.