Šéf rakúskych železníc Christian Kern v máji minulého roka nahradil kancelára Wernera Faymanna, ktorého si Merkelová doberala, že si k nej chodí po názor, pretože si nevie rady.
Zdalo sa, že na čele Rakúska bude konečne niekto, kto dokáže viesť aj inšpirovať - pamätáme si atmosféru nádeje na viedenskej stanici počas vrcholiacej utečeneckej krízy - a nie len zúfať nad silnými rečami populistov.
V nedávnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre však už nebol ďaleko od zúfania.
Predviedol pred publikom svoje nezhody so šéfom Európskej komisie Junckerom. Vraj si na neho jednoducho bude musieť zvyknúť, lebo inak sa bude o pol roka rozprávať s „niekým iným“. Reč bola o Kernovej požiadavke zvýhodniť domácu pracovnú silu pred ostatnými pracovníkmi z EÚ. A tým „niekým“ sú, samozrejme, rastúci slobodní (FPÖ).
Korunovať Hofera sa im síce nepodarilo, no preferencie FPÖ pred blížiacimi sa voľbami presahujú číslo tridsať. Čím sú vyššie, tým viac sa Kern – šéf sociálnych demokratov – slobodným pripodobňuje.
Už v minulom roku si to všimol turecký minister zahraničia, keď nazval Rakúsko strediskom radikálneho rasizmu. Reagoval tak na Kernov návrh zastaviť prístupové rokovania s Tureckom. Už vtedy Juncker hovoril, že by to bola škoda – aha, Komisia sa stiahla do pozície zdvorilého komentátora.
