Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je nezávislý novinár, pôsobí v Londýne
„Už sa neviem dočkať, ako si nastupujúca vláda poradí s AI (umelou inteligenciou),“ povedal minister zahraničia USA John Kerry, v rámci neveľmi zdvorilej narážky na fakt, že tím novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa nemá ani poňatia o skutočnej hybnej sile meniacej sa svetovej ekonomiky.
Zarážajúce pritom bolo to, že Kerry nemusel svoju poznámku objasňovať dvom tisíckam „svetových vodcov“ – politikov, byrokratov, predstaviteľov obchodu a verejných intelektuálov – ktorí sa zišli vo švajčiarskom alpskom meste Davos na každoročnom Svetovom ekonomickom fóre (SEF). Všetci vedeli, o čom hovorí.
Tohtoročné stretnutie v Davose sa vlastne točí okolo nárastu populizmu a prostoduchých útokov na globalizáciu (Donald Trump, brexit a spol.). To sa dalo určite čakať, keďže svetových super-boháčov takéto veci potenciálne ohrozujú. Nezbohatli však na tom, že boli hlúpi, a majú dosť dômyselnú analýzu príčin tejto hrozby.
Čína na čele globalizácie
Prominentnou udalosťou prvého dňa Davosu bol hodinový príhovor čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, v ktorom si nárokoval vodcovskú rolu vo voľnom obchode, globalizácii a boji o zvládnutie klimatických zmien, ktorej sa vzdávajú Spojené štáty pod vedením Trumpa.
Jeho hlavným záujmom bolo bojovať proti protekcionizmu, ktorý je na vzostupe: „Z obchodnej vojny nikto nevyjde ako víťaz,“ poznamenal.
Ťin-pching však nerozoberal zdroje hnevu, ktorý rozdúchava populistickú revoltu (keďže Čína nie je demokratickou krajinou a k revolte tam ešte nedošlo). John Kerry sa k týmto zdrojom dostal a prenikol hlbšie pod zvyčajné klišé o rastúcej nezamestnanosti a nedostatočnej zamestnanosti, o stagnujúcich mzdách a rozťahujúcich sa nožniciach medzi boháčmi a ostatnými. „Obchod netreba viniť za stratu pracovných miest,“ poznamenal. Ale automatizáciu áno.
“Bohatí a mocní majú náskok pred zvyškom svorky v prijímaní faktu, že rastúca automatizácia zničí veľké množstvo pracovných miest.
„
Na vine sú stroje
V ranej fáze globalizácie, v 80. a 90. rokoch, sa za hranice veru presťahovalo dosť amerických robotníckych pracovných miest – ale to už dávno neplatí. Celkovo 85 percent z takmer 6 miliónov amerických pracovných miest vo výrobe, ktoré zanikli v rokoch 2000 až 2010, sa neprenieslo nikam: jednoducho sa vyparili.
