Vnucujú sa veľké slová a ďalekonosné implikácie. Muž, ktorý sa dnes stane prezidentom superveľmoci s vplyvom na tvár sveta, aký nemala nikdy žiadna iná krajina, je neuchopiteľný súradnicami bežnej politiky.
Vo všetkých doterajších voľbách v USA sa zrážali programy či rovno ideológie, ktorých reprezentanti – víťazi i porazení – stáli na spoločnom pôdoryse základného konsenzu o Amerike a svete a pravidlách hry. Z toho nevybočil ani Barack Obama.
Podľa mnohých – aspoň na štarte prvého mandátu – najľavicovejší nájomník Bieleho domu v dejinách štátu.
Ten, ktorý dnes vchádza do Bieleho domu, je prielom. Prezidentský (senátny, guvernérsky) kandidát, ktorý by povedal, že uzná výsledok volieb v prípade, ak vyhrá on, sa pred Trumpom nevyskytol. Argument, že ide o povrchný úsudok, keďže v kampani sa toho natára dosť – napríklad Hillary už dať do väzenia – melie naprázdno.
Kľúčové je, že celý Trumpov svetonázor je pozošívaný z (aspoň latentne) konšpiračných látok. Svedecky nezvratné sú trebárs jeho tirády o tajných službách. Keď hovorí, že „to sú tí, ktorí našli ZHN v Iraku“, tak on sa nevyznáva z nedôvery k opozícii, (JWB bol-je republikán), ale k systému ako takému.
