Autor je ekonóm a pedagóg
V októbri 1987 počasie vo Veľkej Británii nestálo za veľa, ale meteorológ Michael Fish divákov BBC upokojoval. Žiaden hurikán sa neblíži. O niekoľko hodín Britské ostrovy zažili najhoršiu búrku v histórii.
Andrew Haldene, hlavný ekonóm britskej centrálnej banky, sa začiatkom roka vyjadril, že tým čím bol pre meteorológiu hurikán z osemdesiateho siedmeho, tým musí byť pre ekonómov kríza z dvetisíc ôsmeho. A nie je to prvýkrát, čo v Británii zaznievajú priznania, že prognózy zlyhali. Už rok po vypuknutí finančnej krízy ekonómovia London School of Economics zaslali britskej kráľovnej list s ospravedlnením.
Schopnosť predpovedať budúcnosť dáva každej vede pečať serióznosti. O arktických teplotách v januári tohto roka sme vedeli vopred, zatmenie slnka vieme predpovedať so sekundovou presnosťou desiatky rokov dopredu. Zdá sa, že ekonómia zaostáva.
Hodnotiť úspechy či zlyhania prírodných vied na základe presnosti ich predpovedí o budúcnosti dáva zmysel. V ekonómii je to však mnohokrát kontraproduktívne. Smutným faktom totiž je, že finančné krízy nie je možné systematicky predpovedať, nech by sme sa akokoľvek snažili.
