Milióny, ktoré v USA i vo svete vyšli do ulíc proti Trumpovi, nieže neuverili jeho inauguračnej reči, ale ani nechceli. Majú pravdu, azda najočakávanejší politický prejav milénia si nič lepšieho ako jedným uchom von a druhým ešte raz von ani nezaslúžil.
Hoci kto chcel, zo šestnástich minút skomprimovanej kampane, ktorej posolstvá recykloval, mohol vytušiť akúsi budúcnosť.
K obrazu pochodov však patrí aj čosi iné. Euforické vítanie Obamu pred ôsmimi rokmi práve tými, ktorí sa cez víkend búrili (resp. ich „predkovia“), je takpovediac základný kameň spoločenskej polarizácie, na konci ktorej stojí Trump a jeho prezidentská prísaha.
Diskomfort, ktorý v časti USA vyvolal vnem (domnienka) radikálnej zmeny, mal takú silu, že to príslovečné kyvadlo sa nezastavilo pri akomsi „štandardnom“ republikánovi, ale rovno až pri popieračovi systému Trumpovi.
Účasť na pochode za práva žien sa vyrovnala Trumpovej inaugurácii Čítajte A skutočnosť, že „yes, we can“ a „make America great again“ nie sú si obsahovo nič dlžné – akoby si z oka vypadli – je tá najironickejšia poznámka pod čiarou dejín.
