Tak nám naši poslanci konečne našli na stole aj niečo podstatné - návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, t.j. cestovný poriadok, podľa ktorého by mala štátna moc vyberať od občanov v podobe fyzickej či právnickej osoby prostriedky, aby ich potom sama prerozdelila. Inak povedané, aby prerozdelila občanom to, čo sami vyprodukovali - a to podľa svojich záujmov, lebo politika nie je o ničom inom. A preto nie je vôbec prekvapujúce, ak tú istú skutočnosť vnímajú rozličné subjekty diametrálne odlišne.
To, čo ekonomický expert HZDS M. Baránik oceňuje ako zásadnú metodickú zmenu, pretože vláda nastupuje cestu vyrovnaného štátneho rozpočtu, je podľa opozičných poslancov dôvodom na tvrdenie, že zmenou metodiky sa nemení realita a rozpočet na budúci rok bude mať veľmi ďaleko od vyrovnanosti (keď sa argumentuje schodkom od 60 až po 90 mld, teda sumami, aké táto mladučká samostatná republika ešte nezaznamenala). Ak vládna koalícia pokladá za jednu z priorít štátneho rozpočtu sociálny prístup, treba asi súhlasiť s údivom B. Schmögnerovej, ktorá nenachádza sociálny prístup v reálnom zvyšovaní daní, v nedostatku financií na zvyšovanie dôchodkov a na potreby zdravotníctva, v znižovaní dotácií na miestnu dopravu a teplo... A svojím spôsobom to nezabudnuteľne vyjadril aj spomínaný expert HZDS konštatovaním o "veľmi stiesnených podmienkach pre naplnenie výdavkových kapitol štátneho rozpočtu".
