Autor je ekonóm a politik
V prvom rade chcem zdôrazniť, že nereagujem preto, že by som sa cítil dotknutý a ani nechcem tvrdiť, že som v politike robil a urobil niečo špeciálne pre ženy. Nie, priznávam, že som sa snažil meniť našu krajinu pre všetkých, čo tu žijú, bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu, náboženstvo, alebo sexuálnu orientáciu.
Zároveň uznávam, že platová nerovnosť a menšia šanca žien zamestnať sa vo vyššom ako strednom veku (na čo najmä poukazujú autori) je (nielen) na Slovensku problémom. Nemyslím si však, že existujú ľahké a účinné riešenia a v tom sa možno s autormi článku aj zhodneme, keďže okrem kritiky „úspešných mužov“ a súčasného stavu ani oni vo svojom článku žiadne riešenie nenavrhujú a neponúkajú.
Čo (ani) Ivan Mikloš neurobil pre naše ženy Čítajte Hlavný dôvod, prečo píšem túto reakciu, je iný. Je ním zatváranie očí pred realitou zo strany (v tomto prípade) slovenských liberálnych elít (Martin Dubéci je člen OZ Progresívne Slovensko, Zuzana Števulová je riaditeľka Ligy za ľudské práva).
Ich článok je totiž reakciou na môj článok, v ktorom tvrdím, že liberálna demokracia je ohrozená aj preto, že štát v mnohých západných demokraciách nedokáže dostatočne plniť svoju základnú povinnosť, ktorou je vymožiteľnosť práva, o čom svedčia napríklad „no go“ zóny, alebo uplatňovanie islamského práva šaría. Tvrdia, že to bolo opakovane vyvrátené.
"No go" zóny neboli vyvrátené
Nuž, nebolo. Áno, boli a sú články a štúdie, ktoré tvrdia, že existujú, aj také, ktoré popierajú existenciu „no go“ zón. V posledných mesiacoch však existenciu týchto oblastí potvrdili aj oficiálne policajné zdroje, napríklad vo Francúzsku a Nemecku.
Existenciu islamských súdov vo Veľkej Británii priznáva aj vláda a ich počet odhaduje na 85 až 100. Spor sa vedie o tom, či je to v rozpore s britským právnym systémom, alebo nie.
