Mám strach.
Ten pocit si pamätám, akoby to bolo len nedávno. Po chodníku nahor, stúpajúc agátovou alejou pomedzi stromy, do kopca, lesoparkom. Okolo kríža jemne zabočiť doprava a pokračovať ďalej do temnejúceho lesíka.
Mám strach pohnúť sa kamkoľvek zo stredu cesty. Konáre stromov sa skláňajú nad moju hlavu a za nimi... za nimi je temnota neznámeho, tajomné miesta, kde sa môžu ukrývať démoni a príšery a nebezpečenstvo a hrôza a... vlastne čokoľvek. Sú to miesta, kde žiadne dieťa z našej ulice nemalo odvahu vkročiť.
Ten strach ma zväzoval, okolo nôh a rúk a krku viazal povraz, nedovoľoval sa sústrediť – iba utekať a utekať, nadol, nadol, rýchlo, pomedzi ploty a preskočiť vyschnutý potok, kde to dôverne poznáte a kde sa nič nemôže stať.
Pretože tam ste v bezpečí. Tam ste doma, tam viete, ako to chodí, tam vás nič neznáme nerozruší.
Kam zmizli fakty a pravda?
Dnes nemusíte nikam kráčať.
Stačí sedieť doma, zapnúť spravodajské televízie alebo internet a znovu ste tam, v temnom lese z detstva. Ten strach je späť, guča v hrdle a jemná triaška.
Asi nejestvuje banálnejšie konštatovanie ako to, že dnes žijeme v mimoriadne zložitom svete. Nie preto, že by bol nevyhnutne zložitejší ako v minulosti – i keď zrejme je komplexnejší a previazanejší – ale jednoducho preto, že o ňom dnes oveľa viac vieme.
“Potrebujeme fakty, pretože ony držia pradivo našej spoločnosti pokope. Bez nich sme iba tlupami riadiacimi sa príbehmi a mýtmi a svojskými predstavami, bez nich sme len zblúdilými skupinami, ktoré si navzájom nikdy nedokážu porozumieť.
„
Vo vzdialenosti dvoch klikov sa dokážeme dostať takmer kamkoľvek a dozvedieť sa takmer čokoľvek, pričom ešte nikdy v dejinách človeka sa ľudia nestýkali s podobným pretlakom informácií.
Lenže akoby sa v tomto nadbytku podnetov vytratilo to jednoduché: pravda. Akoby pravda už vlastne nejestvovala.
Ako keď sa Trumpov hovorca postaví pred novinárov a začne rozprávať, že všetko bolo v skutočnosti inak a on neklame – len prezentuje akési alternatívne fakty.
Ale fakty, tie nikdy nie sú alternatívne, ani konzervatívne alebo liberálne, modré či červené, domnelé či skutočné, víťazné či prehrávajúce. Fakty jednoducho sú.
A nad nimi stojí pravda, ktorá tiež nie je moja alebo tvoja, umiernená či radikálna, príjemná alebo nepríjemná, užitočná alebo proti srsti. Pretože pravda, pravda vlastne nie je nič iné ako to jednoduché: zhoda výroku s faktom. To ostatné, to sú iba interpretácie.
