Autor je občiansky aktivista
Koniec roku 2016 priniesol viacero udalostí, ktoré ilustrujú posun Ruska do jeho terminálneho štádia. Tak ako v medicíne aj pri chorobách štátov a národov je ťažké stanoviť, ako dlho bude trvať agónia, ale príznaky terminálnej fázy sú očividné.
Vynárajúce sa investície Exxon Mobilu do ruského ropného priemyslu pod taktovkou Trump – Tillerson ju môžu predĺžiť, ale nie odvrátiť.
Na Vianoce 2016 sa zrútil do Čierneho mora neďaleko Soči Tupolev 154 ruského ministerstva obrany. Zahynulo 92 ruských vojakov - osem letcov a 84 pešiakov hybridnej vojny, propagandistov z armádneho speváckeho súboru a z vládnych médií.
Hybridné komando bolo na ceste do ruín Aleppa, kde malo osláviť dobytie „sýrskeho Stalingradu“ a poskytnúť chudobnejúcim mužikom pri televízoroch a globálnej trollosfére dúšok novoročného pocitu sily a dôležitosti.
Podobné číslo predviedla propaganda s nemalým úspechom v ruinách Palmýry v máji 2016. Tentoraz to nevyšlo. Medzičasom islamisti znovu dobyli aj Palmýru a získali tam veľké sklady ruských zbraní.
Čo spôsobilo pád lietadla s agitačno-propagačnou úderkou, sa s istotou nedozvieme. V hre sú v zásade dve verzie, a nech je pravdivá ktorákoľvek, o stave a perspektívach ruského impéria na prahu stého výročia boľševickej revolúcie hovoria podobne.
“Rusko je impériom v pokročilej fáze rozpadu. To, čo z neho robí strašiaka Európy, nie je jeho sila, ale naša vlastná slabosť.
„
Preťažený Tupolev
Oficiálna verzia je, že sa lietadlo zrútilo pre technické zlyhanie. Tu 154 podľa štatistík skutočne patrí medzi najnebezpečnejšie lietadlá na svete.
Medzi obete mierne odlišnej verzie Tu 154 patril v roku 2010 aj poľský prezident Lech Kaczynski a 95 ďalších Poliakov.
Havária starého lietadla pre technické zlyhanie je celkom možná. To, že ruská armáda stále musí lietať na starých a nebezpečných lietadlách, je však pre pýchu Ruska zlá správa.
Len pár dní predtým havaroval vojenský IL 18 v mestečku Tiksi v Jakutsku – trup sa rozpadol na tri časti a vážne sa zranilo 34 vojakov na palube. Túto haváriu verejnosť na Západe ani nezaregistrovala.
Druhá verzia pádu letu do Sýrie - Moskvou vehementne popieraná - je výbuch na palube. Jej obhajcovia tvrdia, že výbuchu vo vzduchu zodpovedajú viaceré skutočnosti, zvlášť veľký rozptyl trosiek a zvyškov tiel v mori.
Mark Solonin, ruský historik a pôvodným povolaním letecký inžinier, porovnal mnoho prípadov dopadu lietadiel na vodu (pozri heslo water landing na wikipedii) z podobnej výšky a pri podobnej rýchlosti a ponechal otázku otvorenú.
Pokiaľ šlo skutočne o výbuch, otázka je, čo vybuchlo. Bomba, ktorú sa podarilo na palubu lietadla niekomu prepašovať?
Alebo bol náklad lietadla vyťažený starou muníciou na ďalšie bombardovanie Sýrie a nejaký granát vybuchol nešťastnou náhodou? Tu 154 má až dvakrát dlhší dolet ako treba na let z Moskvy do Sýrie: ak potreboval v Soči dopĺňať palivo, musel byť riadne zaťažený, ak nie preťažený.
Otravy alkoholom
Pád Tupoleva ukradol pozornosť od paralelnej tragédie. Devätnásteho decembra sa začali šíriť informácie o masovej otrave chudoby alkoholom v Irkutsku. Otravy alkoholom a jeho náhradkami sú v Rusku dennodennou záležitosťou, správy o otrave v Irkutsku prenikli do médií pre svoj rozsah.
Prvé hovorili o 18 mŕtvych, neskôr o 49 a keď sa kauza vytratila z médií, bolo číslo obetí 77 a čakalo sa na smrť ešte desiatich až dvadsiatich ďalších ľudí v nemocniciach.
Na rozdiel od prominentných propagandistov v lietadle z Moskvy šlo v Irkutsku o bežných chudákov žijúcich na Sibíri. Vladimir Basmanov v analýze irkutskej tragédie uviedol, že okolo tretiny obetí tvorili ženy, medzi nimi aj zdravotná sestra a učiteľka v materskej škole. Len jeden z mŕtvych bol bezdomovec.
Otravy alkoholom sa stávajú aj vo vyspelých krajinách: ešte máme v pamäti jeseň 2012, keď v dôsledku pitia pančovaného alkoholu zomrelo v Česku okolo 40 ľudí. V Irkutsku však ľudia zahynuli pre čosi úplne iné. Otrávili sa pitím prísad do kúpeľa, voňaviek a chemikálií na čistenie skla so 70- až 90-percentnou koncentráciou alkoholu.
