Fakt, že policajný prezident Tibor Gašpar podpísal hrubú petíciu proti ostýchavosti, prináša toľko zjavných problémov, že je ťažké rozhodnúť sa, kde začať.
Slovensko je v procese pomalej kultúrnej rozlúčky s civilizačnými normami, ku ktorým sa oficiálne hlási (pozri rozšírené protimoslimské nálady, obľuba konšpiračných teórií a prieskumy, podľa ktorých majú neofašisti v parlamentnej strane ĽSNS 11 percent).

Aby sme boli spravodliví, takéto drsné postoje boli pod Tatrami bohato zastúpené odjakživa. ňNo keď ich vidíte tak úprimne formulované vo verejnom vyhlásení – v zmysle, že len zbabelý ustrašenec omámený firemnými médiami a „ľudskoprávnym imperializmom“ by váhal nazvať parazita parazitom – predstavíte si signatárov, ako si špinavými rukávmi utrú ústa od lacnej borovičky, než priložia pero na papier.
A potom sa vás zmocnia rozpaky z Gašpara, vzhľadom na sedliacku záležitosť, ktorej prepožičal svoje meno. Mali by sme venovať myšlienku aj podriadeným prezidenta Gašpara a jeho krajanom, ktorým odprisahal slúžiť a chrániť ich.