Sedem a pol miliónový utajovaný dar pre ODS nie je v prepočte ani jedna koruna na jedného českého voliča - a predsa dokázala táto sumička vyhodiť z kresla funkčne najstaršieho premiéra v postkomunistických krajinách (po tomto povrchnom porovnaní, ale veď všetky prirovnania pokrivkávajú, priznajme, že situácia je oveľa zložitejšia a približne 90 halierov na hlavu bolo len zámienkou či povestnou poslednou kvapkou).
Pre naše politické pomery však situácia v Čechách takisto má svoje čaro (ak ponecháme bokom skutočnosť, že nielen Slovensko, ale aj Česko sa udržuje ideami, na ktorých vzniklo - a oba štáty sa ustanovili na základe podvodu voči svojim občanom). Hoci ani súčasná slovenská koalícia sa nevyznačuje mimoriadnou pevnosťou a stabilitou vzťahov (veď si len pripomeňme vlaňajšiu krízu kvôli Slovenskej poisťovni či náznak súčasného sporu pre nedostatok financií pre rezorty koaličných partnerov, čo sa zakrýva falošnými slovami o obrane štátu či potrebe vzdelania), nedochádza v nej k takému zásadnému sporu, ktorý by viedol k demisii vlády. Jedným z vysvetlení môže byť vyššia zodpovednosť či programová blízkosť politických partnerov, ale keďže k rozprávkam pre dospelých máme ďaleko, budeme skôr hovoriť o ich vyššej privatizačnej zaviazanosti a spoločným obavám z postihov po prehratých voľbách. (Alebo o tom, že Klaus na rozdiel od Mečiara už narazil na silnejšieho protivníka.)
