Výpoveď tichomorskej obchodnej dohody a súdny výrok o brexite sú v jednom časovom bode odpálené geopolitické strely s vektormi vo vzájomnom protipohybe.
Salva z Washingtonu, ktorou Trump plní ďaleko najpriechodnejší z predvolebných sľubov, rezonuje iste silnejšie. Zakladá totiž procesy nezvratné, resp. vratné iba v horizontoch, ktoré sú v nedohľadne.
Verdikt z Londýna, ktorý slovo k brexitu udeľuje aj poslancom, je však brizantný tiež. Výrok referenda neohrozuje, to iste nie, avšak hard model, ktorý promovala nedávno premiérka, sa môže - a bude - ohýbať v ohni politického zápasu.
Na piedestál k otázke, či tereziánsky model je najvýhodnejší spôsob rozvodu, sa pridá aj problém legitimity dolnej komory hovoriť do veci, ktorú nemal v programe nik z prísediacich. Doslova nik, pretože Farage so svojím programom si miestenku vo Westminsteri nevysúťažil.
Nikto tu netvrdí, že brexit je vratný. Scenáre, že hard, aktivácia koncom marca, dva roky a zbohom všetci, sú však po výroku súdu ešte vratkejšie, než boli doteraz.
