Sporadické názory, že k priamočiarosti a tvrdosti brexitu nedávny prejav premiérky zase až tak veľa nehovorí, podporil aj súd v Londýne, proti ktorého výroku už opravný prostriedok nie je.
A treba povedať, že by bolo ozaj proti duchu takej starej demokracie, ktorá sa začína kdesi pri Magne charte, keby o vystúpení z nadštátneho zväzku, do ktorého sa vstúpilo hlasovaním parlamentu, rozhodla sama vláda.
Navyše – trikrát podčiarknuté – taká, ktorej mandát je silne zriedený demisiou lídra, ktorý voľby vyhral, a ešte s programom, ktorý sa líšil od verdiktu voličov.
Tereziánska verzia brexitu je asi „najčistejšia“ v zmysle naplnenia obsahom výrazov „odchod“, „vystúpenie“.
A tiež zrejme najmenej komplikovaná zo všetkých možných iných, keďže nepredpokladá (vylučuje) obchodovanie s opciou zotrvania Británie v spoločnom trhu.
Proces je nevratný, správne a ešte „čistejšie“ však určite je, ak sa k záležitosti takého kalibru, aká sa v dejinách vyskytne tak dvakrát za storočie, vyjadria volení zástupcovia ľudu.
