Autor je umelec a publicista
V zložitých časoch ľudia túžia po zjednodušeniach, a preto sa populistická politika snaží svet zjednodušovať až za hranicu únosnosti. V utorkovej diskusii Richarda Sulíka s Michalom Havranom to bol práve Sulík, ktorý zosobňoval inštinktívny odpor ľudu voči zložitému jazyku intelektuálov.
Intelektuáli svojou snahou upozorňovať na širšie súvislosti všetko zbytočne komplikujú. Vezmime si ako príklad náš vzťah k islamu. Ešte donedávna sme na Slovensku islam vnímali iba ako kuriozitu.
V súvislosti s migračnou krízou sa však téma náboženského spolužitia dostala zo dňa na deň do centra diskusií a množstvo ľudí zrazu pocítilo potrebu zaujať jasný postoj.
Sulík žaluje Havrana pre status na facebooku, pýta 10-tisíc Čítajte Najprv si však bolo treba zadefinovať, čo to je vlastne ten islam. Čím jednoduchšie, tým lepšie. Túto potrebu využil Sulík – islam je to, čo je napísané v Koráne a ďalších náboženských textoch, je len jeden a je nezlučiteľný s našou kultúrou. Bodka.
Sulík sa pravdepodobne nikdy nezamýšľal nad odbornými polemikami na tému interpretácie náboženských ideií v priebehu ľudských dejín.
Zrejme sa nestretol ani s prácou Quentina Skinnera, známeho britského historika, ktorý obhajuje názor, že žiadny náboženský text nehovorí sám za seba, že rozhodujúca je vždy metodológia, teda spôsob nášho výkladu, ktorý v rozhodujúcej miere závisí od kultúrneho a hodnotového kontextu.
Sulík si nehodlá svoj svet komplikovať zložitými úvahami.
