Autor je redaktorom MF DNES
Bolo to veľmi napínavé až do samého konca. Česko-nemecká deklarácia, od ktorej podpísania uplynulo práve dvadsať rokov, vznikala asi najdramatickejšie zo všetkých medzinárodných dokumentov a zmlúv, aké kedy Česko za dvadsaťpäť rokov svojej existencie podpísalo.
Vznikala v najväčšom možnom utajení, aj preto, že predchádzajúce pokusy dohodnúť sa s Nemeckou spolkovou republikou na urovnaní otázok minulosti zlyhali práve na predčasnom prezradení.
Zatiaľ čo z pohľadu Nemecka išlo len o jednu z niekoľkých zmlúv, ktoré mali ukončiť záväzky Spolkovej republiky plynúce z druhej svetovej vojny a zločinov nacizmu, z pohľadu Českej republiky išlo o doslova existenčný dokument. Praha mala síce podpísanú s Nemeckom klasickú zmluvu o dobrom susedstve, ale otázka vyhnania sudetských Nemcov a ich majetku sa v nej neriešila.
Diplomatická atómová bomba
Ide o tri milióny sudetských Nemcov, ktorí len na základe svojho pôvodu a jazyka museli takmer bez výnimky opustiť nielen české pohraničie, ale i veľké české mestá ako Praha, Brno či Olomouc, kde tvorili značnú časť obyvateľstva.
Možnosť, že by sa sudetskí Nemci mohli vrátiť alebo že by si Nemecko vymohlo vrátenie ich majetku, bola pre vtedajšie Česko nepredstaviteľná. Odhaduje sa, že až štyridsať percent nehnuteľností z obdobia pred rokom 1945 bolo majetkom sudetských Nemcov vrátane mnohých kľúčových tovární, obrovskej rozlohy polí a lesov.
Československo, ktoré oficiálne patrilo medzi víťazné štáty druhej svetovej vojny, ale na druhej strane nedostalo od Nemecka na rozdiel od iných štátov reparácie, sa zhabaním „nemeckého majetku“ sudetským Nemcom takpovediac odškodnilo zo svojho.
Reparácie však Praha nevyčíslila a dokumenty na túto tému malo a zrejme dodnes má české ministerstvo zahraničných vecí uložené starostlivo vo svojich trezoroch ako „diplomatickú atómovú bombu“ pre prípad, že by sa situácia okolo sudetských majetkov predsa len zvrtla.
Dôležitá veta
Nemecká spolková republika sa súčasne nemohla majetkových nárokov za svojich občanov sudetonemeckého pôvodu vzdať, pretože v tom prípade by musela vyplatiť odškodnenie. Istú pomoc síce už v minulosti vyhnancom z Česka spolková vláda poskytla, ale aj tak by musela vyplatiť sumu rádovo v desiatkach miliárd eur.
Text česko-nemeckej deklarácie sa preto pohyboval na mínovom poli, ktoré sa zahustilo neochotou Čechov priznať, že prijatie Benešových dekrétov a vyhnanie sudetských Nemcov boli zlé.
