Autor je analytik INESS
Pohľad na svet cez agregáty môže byť nebezpečný. Predovšetkým, keď z nich chcete vyčítať to, či sa niekomu chce, alebo nechce pracovať.
Na jednej strane na Slovensku klesá nezamestnanosť. Automobilky a veľkí zamestnávatelia majú problém zohnať zamestnancov. Podľa posledných správ ich dokonca dovážajú nielen z Ukrajiny či Maďarska, ale až zo Srbska.
Na druhej strane je na Slovensku stále vysoký počet dlhodobo nezamestnaných. Ľudí hľadajúcich prácu dva a viac rokov je 110-tisíc. A ľudia, ktorí si hľadajú prácu viac než rok, tvorili viac ako 60 percent všetkých nezamestnaných. V EÚ 28 je tento pomer 47,8 percenta.
Súčasný premiér a minister práce sa pozreli na tieto dva agregáty a našli okamžité vysvetlenie: ľuďom sa nechce pracovať! Ako inak môže spolu existovať nedostatok zamestnancov a zároveň veľký počet dlhodobo nezamestnaných? Takéto zjednodušené myslenie je však len ďalším prejavom používania nebezpečných agregátov.
Aj keď určitý fenomén zhrnieme pod jeden pojem, neznamená to, že ide o homogénnu hmotu. Ekonomika nefunguje ako tetris, kde môžete chytiť nezamestnaného a napasovať ho na voľné pracovné miesto. Dôvodov prečo je to tak, je viac.
Priveľa ľudí na vidieku
Prvým je geografické rozloženie ľudí v SR. Spravidla okresy s vysokou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava) nepatria medzi okresy, kde sú alokované automobilky a veľkí zamestnávatelia. Tie sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku.
V mestách nad stotisíc obyvateľov žije na Slovensku len 12 percent obyvateľov, kým v Česku 22 percent, v Rakúsku a Maďarsku po 28 percent, v Poľsku 29 percent, v Nemecku 32 percent a vo Fínsku takmer trikrát toľko, až 35 percent.
Slovenská spoločnosť je teda slabo urbanizovaná a ponuka práce sa nachádza často práve v urbanizovaných oblastiach. Sťahovanie za prácou sťažuje aj vysoká miera nehnuteľností v osobnom vlastníctve, v čom patrí SR medzi špičku v EÚ. Ani presťahovanie sa však nemusí byť vždy hlavným problémom.
