Niektoré udalosti majú presne opačné účinky, ako sa očakáva, že budú mať. Pred týždňom šokoval predseda Spolužitia M. Duray verejnosť informáciou, že SDK navrhla Maďarskej koalícii prerušiť už celé mesiace prebiehajúce rokovania o spoločnom vyhlásení SDK a MK. Keď to predstavitelia SDK vzápätí popreli, vyzeralo to, že sa nad spoločným vyhlásením zbiehajú mračná. Napriek tomu včera - presne týždeň po Durayovom oznámení o prerušení rokovaní - predsedovia strán SDK a MK informovali novinárov, že práve podpísali spoločné vyhlásenie. Postup M. Duraya vyvolával dojem, že má viesť k zvýšeniu napätia a oddialiť podpis vyhlásenia. Výsledok však bol opačný. M. Duray totiž zverejnil aj predmet "sporu": dve interpunkčné znamienka (bodku a čiarku) a spojku "ale". Absurdnosť "sporu" potom už sama dotlačila SDK a MK k "historickému kompromisu" v podobe bodkočiarky.
V záverečnej fáze sa pozornosť sústredila na formuláciu, ktorou sa MK vo vyhlásení dištancuje od presadzovania územnej autonómie, a na formuláciu, ktorou sa mala časovo vymedziť platnosť záväzkov vo vyhlásení. Napriek bodkočiarkovému kompromisu treba zopakovať, že žiadne vyhlásenie nemôže dať trvalú záruku pred prípadnou radikalizáciou požiadaviek nejakej skupiny obyvateľstva. Odrazom toho je aj konštatovanie, že ciele vyhlásenia "nebude možné dosiahnuť, ak by pokračovalo odbúravanie právneho štátu, porušovanie občianskych práv a medzinárodná izolácia Slovenska". Existujú teda isté okolnosti, ktoré môžu zabrániť naplneniu vyhlásenia. Tieto okolnosti sa však - ako upozornil predseda KDH J. Čarnogurský - môžu objaviť bez ohľadu na vôľu alebo dokonca priamo proti vôli signatárov vyhlásenia. Predstavitelia SDK a MK spoločným vyhlásením práve takúto vôľu rešpektovať dohodnuté záväzky dnes i v budúcnosti vyjadrujú.
