Hladina hluku presiahla únosnú hranicu. Bezdomovci na lavičke sa hádali, ozvalo sa rinčanie rozbitého skla. Privolaný príslušník mestskej polície však mal v situácii jasno: „Ja som v novembri 89 neštrngal kľúčmi. Vy ste štrngali, tak máte, čo ste chceli. Za minulého režimu bezdomovci neboli.“
Nevinná príhoda ilustruje, prečo – hoci má každý právo na svoj názor – môže byť uplatnenie tohto práva u štátneho zamestnanca problematické. Jednoducho preto, lebo nekoná vo verejnom záujme, teda v záujme občanov, ktorí si ho platia.
S Gašparom je v klube konšpirátorov aj Danko Čítajte Problém je stokrát väčší, ak ide o policajného prezidenta, ktorý svojím menom a hodnosťou ozdobí iniciatívu obsahujúcu lži a dezinformácie, v tomto prípade vyhlásenie Neformálneho ekonomického fóra-Hospodárskeho klubu.
Nech sa aj jeho text javí skôr hlúpy než a priori nebezpečný. Ide totiž o princíp – a ten nebezpečný je.
