Niet inej prvej návštevy u Trumpa, ktorá by bola vzrušujúcejšia než britská premiérka. (Azda Putin, ale to je fantazmagória.) Theresa Mayová, na ktorú veľká česť dnes padá, je najmä optikou z EÚ ako prvý hosť veľmi príťažlivá. Nebyť totiž striedania (revolúcie?) v Bielom dome, azda aj plán brexitu by vyzeral trochu inak. Alebo zásadne inak.
Barack Obama – kto si pamätá, po boku Camerona – o prípadnej bilaterálnej zmluve hovoril, že veru „Británia pôjde na koniec radu“. Oteplenie sympatií k brexitu, čo sa dostavilo s Trumpom, sa takto vyníma ak nie čoby kľúčový, tak významný stimul sebavedomého kroku Londýna, čím nesporne je tereziánska verzia.
Dnes sa iste nedozvieme, či kalkul na rýchlu dohodu s novou US administratívou nebol chybou. (S Kanadou „debatovala“ EÚ sedem rokov.) Avšak ak Trump nie je veľkým priateľom slobodného obchodu – čím veru nie je –, tak stávka na druhý obrovský trh, ešte i keď nejakú dohodu určite pozošívajú, je lotériou. Ukáže sa, či bude pre Britov výhodná, respektíve výhodnejšia než obchodovanie zo vzťahov, z ktorých vystupujú.
