Autorské nutkanie nevstupovať necitlivo do debaty o Kotlebovi a jeho „ľudovej strane“ testuje sám subjekt krokmi, ktoré robia zdržanlivosti napriek. Súpis vyznamenaných Židov či facebookové statusy o „neslovanskom vzhľade“ určitých ľudí sú za čiarou, za ktorou sloboda slova stráca svoj takpovediac funkčný étos.
Aj keď sa vieme vžiť do psychiky pociťujúcej averziu k inému typu vzhľadu, vyznania či zmýšľania, najpodstatnejšie sa tu zdá toto: ešte aj politická krajnosť – extrém ako ruža – má na Slovensku svoje špecifiká.
Kotlebova skvelá „ľudová strana“ je totiž v najpravejšom pruhu európskej politiky definitívne posledný vagón, v ktorom sa, ehm, ehm, židovskou otázkou zaoberajú. Vplyv judaizmu a judaistického živlu na verejný život nerieši krajná, ba ani mimokrajná pravica už nikde.
To, čo my, „lugenpresse“ (Joseph Goebbels), nazývame pravý extrém, sa stretlo na „konferencii“ pred týždňom v Koblenzi.