nosti prezidenta a viceprezidenta súkromnej spoločnosti VSŽ Košice, kde rokovali o možnostiach rozšírenia medzinárodných hospodárskych aktivít východoslovenského koncernu. V. Mečiar teda v Chorvátsku neslúžil záujmom ľudu SR, ale záujmom súkromnej firmy. Minulý týždeň pán premiér odcestoval do Moskvy v spoločnosti svojho najvernejšieho politického druha - riaditeľa SIS Ivana Lexu. Koho záujmy obhajoval pri tejto príležitosti, môžeme zatiaľ iba hádať...
Návštevu Chorvátska aj cestu do ruského hlavného mesta premiér Mečiar utajoval. Na tom, že riaditeľ tajnej služby Lexa o svojich zahraničných cestách verejnosť neinformuje, nie je nič zvláštne. Avšak predseda vlády nemá právo utajovať svoje medzinárodné misie. Aj keď je jeho spolucestujúcim Ivan Lexa. Jeho povinnosťou je informovať daňových poplatníkov o tom, akým spôsobom vynakladá finančné prostriedky určené na správu vecí verejných. Teda aj diéty, pohonné hmoty, leteckú techniku atď. určené na zahraničné cesty vládnych funkcionárov.
Keď sa novinári po poslednom rokovaní vlády pýtali, či Mečiar s Lexom skutočne leteli do Moskvy a aké je postavenie pani Blaženy Martinkovej, keď sa zúčastnila rokovania nášho premiéra s rakúskym kancelárom Klimom, premiér oznámil, že tlačovky na Úrade vlády SR ruší. A to sa novinári ešte nepýtali na to, akú úlohu zohrávala pani Martinková pri organizácii Mečiarovho a Lexovho letu do Moskvy... Zrušením tlačových konferencií počas zasadania vládneho kabinetu V. Mečiar iba oficiálne inštitucionalizoval to, čo už fakticky dávno robil. Po jeho treťom zasadnutí do premiérskeho kresla sa totiž komunikácia vlády s médiami - a teda aj s verejnosťou - neobvykle obmedzila. Jeho výpady proti nezávislým médiám logicky viedli k rozhodnutiu, ktoré napokon urobil v stredu. Zrušenie tlačových konferencií však ešte neznamená, že slobodné médiá nebudú aj naďalej informovať o premiérových utajených cestách do zahraničia. A už vonkoncom to nezmení nič na tom, že Vladimír Mečiar ich nemá právo pred verejnosťou utajovať.
