Nemusíme rovno spolu s policajným prezidentom a ostatnými váženými členmi Hospodárskeho klubu podpisovať, že by sme už nemali byť "takí ostýchaví a zbabelí" a báť sa "nazvať hlupáka hlupákom, podliaka podliakom a parazita parazitom".
Takéto túžby v nás netlejú, to stačí vypustiť v krčme off record a netreba k tomu žiadne memorandum podpisovať, odporúčame aj členom klubu.
Keďže svoje "slobodné presvedčenie" by Gašpar a spol. sotva obhájili – niet v tom pamflete totiž argumentov – treba ho čítať ako trápnu snahu cítiť sa dôležito (hodnosť už má). Že čosi bolo položené na papier a podpísané, akoby išlo o Martinskú deklaráciu či Vianočnú dohodu.
Za vyhlásením, ktoré Gašpar podpísal, určite mnohí chápaví nebudú vidieť zlovôľu rozkladať demokraciu a podkopávať dôveru v inštitúcie. Ak sa však aj takéto zatmenie bude znovu a znovu len chápať, môže sa stať, že pokútnu deklaráciu raz budeme preberať na hodinách dejepisu.
Po brexite a Trumpovi to už nie je žáner sci-fi, ale dostáva kontúry dystopického realizmu.

Pochopenie bez hraníc
Je priam neuveriteľné, koľko pochopenia v sebe nájdu členovia širokej politickej rodiny. Policajný prezident sa stiahne a nič nekomentuje. Minister vnútra, jeho nadriadený, ho podporí. Premiér v Sobotných dialógoch potvrdí, že vyhlásenie podpísané Gašparom nijako nespochybňuje jeho kompetencie.
Už sme naznačili, že to spochybňuje jeho schopnosť porozumieť textu. To je jedna vec, tá menej dôležitá, keďže krajina pravidelne dostáva slabé hodnotenia, keď príde na porozumenie písaného slova, privrime oko. Závažnejšia vec je, že policajný prezident tiež nerozumie dôsledkom toho, čo je tam napísané, pre inštitúciu, ktorej velí.
No najpodstatnejšie je, keď premiér začne o tom, že "otvorene niektorí premiéri (V4) hovorili, že migrácia je významne organizovaná niektorými mimovládnymi organizáciami". Buď je to ich presvedčenie – Zemanove výroky poznáme – alebo sú to naozaj spravodajské informácie.
O časti verejnosť vie aj bez toho, aby premiér národu pošepkal. Tu by však mali minister vnútra, policajný prezident aj premiér skôr vysvetľovať, ako príslušné európske aj slovenské inštitúcie tento stav riešia a čo vo veci – okrem minimálnej tolerancie žiadateľov o azyl na svojom území – robia. Len ako poznámka pod čiarou: žiadať o azyl nie je trestný čin, aj keď to tak z reakcií našich politikov vyzerá, obchod s ľuďmi je.
Podpisovanie a obhajovanie pamfletu o migrácii na úrovni časopisu Zem a vek by mali ľudia s reálnymi kompetenciami prenechať tým, ktorí sú dostatočne popletení a bezmocní do vecí vidieť a konať.