Napĺňa sa obava, že Fico nemyslí svoje protifašistické apely až tak úprimne a siaha po nich skôr ako po marketingovom nástroji. V Kľaku a Cigli sme si ešte mohli pomyslieť, že premiérovi konečne prišla upomienka: Akiste ste si pri návale iných pracovných povinností nevšimli nárast fašistických nálad v spoločnosti.
Po jeho ďalších mediálnych vystúpeniach je však účel zjavnejší. Samozrejme, každá veta vyslovená proti hnedému nebezpečenstvu má opodstatnenie. Zatlieskajme teda, ak Fico hovorí: „Nie je možné, aby po úrade Banskobystrického kraja chodili holohlaví chlapi a vykrikovali po sebe 'na stráž'.“
Ale keď potlesk doznie, dodajme, že ich hodnotu a váhu znižuje ich okamžité nasmerovanie proti Ficovmu rivalovi Sulíkovi vyhadzujúc mu na oči, že paktuje s Kotlebom. Nuž, stretol sa s ním raz a hoci je aj to samo osebe čudné, neznamená to, že sa stretávajú ďalej (ak Fico nemá iné dôverné informácie).
Nie je náhodou väčšou hanbou, ak koalícii sem-tam kotlebovci podržia chrbát? Napríklad pri nápade zmeniť dvojkolové župné voľby na jednokolové alebo pri zmietnutí kauzy Evka zo stola?
Oveľa pragmatickejšie sa vyjadril minister kultúry Maďarič, ak hovorí, je načase spojiť sily proti Kotlebovi – aj vrátane Sulíka. Niežeby si koalícia a opozícia mali padnúť do náruče, ale určité rady pre obe strany sa sformulovať dajú.
Po prvé, nezamieňať si politickú nekorektnosť s lživou argumentáciou.
