Nádej, že s Trumpom to nemusí byť až taká divoká jazda, ako sa javila z rohu skeptikov, týždeň jeden poriadne prevetral.
Hlas z rohu optimistov, že „rozdielne vnímanie zahraničnej politiky verejnosťou a elitami dokáže Trump zblížiť“, má to tristné čaro, že predpoveď vyslovila tá istá kapacita, ktorá je autorom tzv. politiky jednej Číny.
Henry Kissinger – o ňom je reč – musí byť riadne vyoraný z toho, ako nakladá Trump s jeho životným dielom.
Na mexickom múre nie je najhoršia sama budovateľská vášeň. Oplocuje sa aj Európa, aj Schengen zvnútra a španielsky múr je už vychytenejší pojem ako španielska stena. Pevnosť si z vlastnej strany hranice - na vlastnom území - môže urobiť každá vláda. Neslýchaná trumpovina je však požiadavka (ultimátum?), že stavbu musia zaplatiť Mexičania.
To je čisté absurdum a demonštrácia sily voči najbližšiemu susedovi. Prečo? V útoku na NAFTA, čo je tridsať rokov funkčná obchodná dohoda, sa Trump vyznáva z klasickej neomarxistickej povery o nulovom výsledku každej hry.
