V časoch, keď politici vystavujú svoje hnedasté názory na obdiv ako druh novodobej cnosti krajina, potrebuje odhodlaného verejného ochrancu práv. Viac než kedykoľvek predtým.
Potrebuje protiváhu k štvavým vyhláseniam o tých, ktorí sú vraj nezlučiteľní s tým, čo tlieskajúca väčšina označí za „našu kultúru“.
Nezastala sa aktivistky, kandiduje na ombudsmanku Čítajte Slovensko potrebuje niekoho, kto definície ľudských práv, ktoré z nás ešte stále robia demokratickú a európsku krajinu, nebude ohýbať podľa toho, komu sa chce páčiť Richard Sulík alebo Robert Fico.
Žijeme v časoch, keď sa opäť siaha po kolektívnej vine. S ľahkosťou, ako keď si niekto naordinuje analgetikum na chronickú bolesť, ktorú môže vyliečiť len pozitívna vízia pre krajinu. Hnedasté reči o „neprispôsobivých Rómoch“ alebo o moslimských deťoch, ktorých by sa tu nemalo rodiť viac než tých slovenských, bolesti Slovenska nevyliečia.
Ombudsmanka Jana Dubovcová neprestala hovoriť o segregácii znevýhodnených detí, o neprimeraných zásahoch polície proti Rómom alebo o nedostatočnom vymedzovaní sa politikov proti extrémizmu, ani keď ju tí, čo vládnu, počúvať nechceli.
Ak ju vláda nahradí niekým bez odhodlania skutočne chrániť práva ľudí bez hlasu, tak krajina dobrovoľne odovzdá ďalšiu časť verejného priestoru tým, pre ktorých sú ľudské práva len prekážkou. K ich hnedastému úspechu.
