PÍŠU JOZEF HVORECKÝ A EMIL VIŠŇOVSKÝ

Samozvanci a stroskotanci. Prečo dôverovať reforme vzdelávania

Nielen reforma, ale aj systém akademickej práce a jeho perspektíva je práve dnes – možno prvýkrát oproti minulosti – viac v rukách akademikov ako politikov.

(Zdroj: Tomáš Holúbek)

Emil Višňovský je profesor Filozofickej fakulty UK a člen skupiny expertov pre prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Jozef Hvorecký je profesor Vysokej školy manažmentu

Štefan Toma vo svojom článku označuje členov iniciatívy Za živé univerzity za „samozvaných mudrcov“. Dátum uverejnenia sa takmer zhoduje s výročím Anticharty, tón a výber slov je podobný.

Asi si nevšimol, že doba sa zmenila a dnes môžeme svoje názory vyjadrovať slobodnejšie ako pred štyridsiatimi rokmi. Máme právo na odlišný názor na stav nášho školstva a možnosť zverejniť ho. Svoje právo využívame rovnako ako on.

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania nestotožňujeme s „reformou“. Je celostnou víziou o tom, aké školy potrebujeme a chceme mať v tomto štáte. Pochopiteľne, víziu treba uskutočniť cez sériu reformných krokov. Nikdy sa to nedalo – ani nebude dať – spraviť inak.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nie je lepšia žiadna reforma ako zlá?

Reforme nedôveruje

Toma (a nielen on) hovorí: 1. Žiadnej reforme nedôverujme. Pokusov sme už mali dosť, ale všetky skončili neúspešne, tak načo?

2. Ani ju nepotrebujeme, lebo tu už dávno mala byť, vlastne prichádza neskoro, v nesprávnom čase a s nesprávnymi ľuďmi.

3. Reformy prinášajú zmeny, a kto môže vopred povedať, že nebudú zlé?

V tomto postoji sa spájajú všetky tri faktory odmietania zmien na Slovensku (a nielen v školstve): 1. sociálna nedôvera, 2. sociálna skepsa, 3. sociálny konzervativizmus.

Na základe doterajších diskusií o návrhu programu sa dá konštatovať, že väčšina akademických obcí sa zhoduje v tom, že dozrel čas na reformu akreditačného procesu. Nejde pritom len o transformovanie Akreditačnej komisie tak, aby sa stala členom Európskej asociácie hodnotenia kvality vysokých škôl (ENQA), ale o zmenu chápania toho, čo je akreditácia a prijatia modelu, ktorý bude v súlade s európskymi štandardmi.

Práve pre túto nezhodu ENQA našu Akreditačnú komisiu v roku 2012 vylúčila. Vysoké školy v Česku adekvátnu zmenu prijali vlaňajšou novelou zákona o VŠ.

O čom je akademická práca

S profesorom Tomom chápeme rozdielne aj povahu a podstatu akademickej práce.

Akademická práca na vysokej škole má dve základné zložky – pedagogickú a výskumnú. Prepájajú sa rôznym spôsobom podľa typu a charakteru školy, pričom ich spoločným menovateľom musí byť tvorivosť.

V pedagogickej činnosti ide teda nielen o vzdelávanie na úrovni súčasného poznania, je aj o odovzdávanie vedomostí efektívnym a pútavým spôsobom. Práve to zdôrazňuje Hromkovič v interview, na ktoré sa Toma odvoláva.

Vo výskumnej činnosti zas ide o rozširovanie a prehlbovanie existujúcich poznatkov, v ideálnom prípade o získavanie úplne nových.

Vzdelávanie a bádania nemôžu byť nikdy úplne oddelené a na úrovni doktorandského štúdia sa organicky spájajú. Výskumná činnosť sa však realizuje v rôznej podobe v závislosti od profilu a poslania vysokej školy.

Vysokoškolský učiteľ musí hlavne učiť a naučiť. Má robiť aj výskum, ale môže ho realizovať viacerými spôsobmi: objaviteľský (dnes preferovaná „čistá veda“), integrujúci (zovšeobecňovanie existujúcich poznatkov), aplikačný (zavádzanie nových poznatkov do života) a vzdelávací (sprostredkovanie novozískaných poznatkov cez vzdelávanie a popularizáciu vedy).

Ako vidieť, hlavnou úlohou a náplňou práce akademika je vzdelávať a bádať. Zverejňovať výsledky by malo byť predovšetkým jeho morálnou povinnosťou, vychádzajúcou z jeho vnútornej potreby. Teda nie publikovať pre publikácie či dokonca „body“, ktoré znamenajú financie. To je zásadná deformácia podstaty akademickej práce.

Publikovanie pre publikovanie

Cesta, ktorou sa vydala naša Akreditačná komisia, ktorú Toma obhajuje a na ktorej je založený aj systém hodnotenia a financovania, je cesta, ktorá nielen legalizuje túto deformáciu, dokonca ju považuje za cieľ.

Tým škodí vysokoškolskému prostrediu ako celku. Opakované a jednostranné posilňovanie kritérií smerom k čistej vede – a v rámci nej publikovanie pre publikovanie – iba zvyšuje nezáujem venovať sa pedagogickým a aplikačným činnostiam.

Sprísňovať pravidlá, ktorých nefunkčnosť sa už dostatočne preukázala, znamená nútiť systém k stále väčším absurditám. Racionálnejšou cestou by bolo otvorenie sa voči svetu, ktoré odporúča aj Hromkovič: „Keď na ETH hodnotíme, tak v komisii nesedí jediný Švajčiar. Slovenské komisie nemajú zmysel, každý sa tam s každým pozná.“

Na záver: nielen reforma, ale aj systém akademickej práce a jeho perspektíva je práve dnes – možno prvýkrát oproti minulosti – viac v rukách akademikov ako politikov.

Odborníci v oblasti školstva nastavili ciele rozvoja, s reprezentantmi akademickej obce diskutujú o ich úpravách a postupnosti krokov. Pokiaľ sa dokážu dohodnúť, politici budú mať možnosť procesu pomôcť jeho ukotvením v legislatíve a svojom rozhodovaní.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 936
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 275
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 780
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 343
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 157
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 278
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 040
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 666
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 418
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 051

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Turecko zablokovalo prístup na Wikipédiu

Turecké orgány zablokovanie nezdôvodnili.

PRIMÁR

Desať tipov na zmiernenie prejavov sennej nádchy

Niekoľko zásad na zmiernenie alergickej nádchy.

Neprehliadnite tiež

Mám taký sen (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Dánsky Politiken vyzbieral karikatúry Donalda Trumpa z celého sveta. Zaradil aj Mandora zo SME.

STĹPČEK ŠÉFREDAKTORKY

Zhrdzavela a zhnedla. V Matici desaťročia nikto nevyvetral

Matica je dnes skanzenom hesiel samozvaných otcov národa.

PÍŠE MIROSLAV LAJČÁK

Brexit na princípoch úprimnej spolupráce

Dosahovanie kompromisov už akoby nebolo v móde. Je načase to zmeniť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop