SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
PÍŠU JOZEF HVORECKÝ A EMIL VIŠŇOVSKÝ

Samozvanci a stroskotanci. Prečo dôverovať reforme vzdelávania

Nielen reforma, ale aj systém akademickej práce a jeho perspektíva je práve dnes – možno prvýkrát oproti minulosti – viac v rukách akademikov ako politikov.

(Zdroj: Tomáš Holúbek)

Emil Višňovský je profesor Filozofickej fakulty UK a člen skupiny expertov pre prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania

Jozef Hvorecký je profesor Vysokej školy manažmentu

Štefan Toma vo svojom článku označuje členov iniciatívy Za živé univerzity za „samozvaných mudrcov“. Dátum uverejnenia sa takmer zhoduje s výročím Anticharty, tón a výber slov je podobný.

Asi si nevšimol, že doba sa zmenila a dnes môžeme svoje názory vyjadrovať slobodnejšie ako pred štyridsiatimi rokmi. Máme právo na odlišný názor na stav nášho školstva a možnosť zverejniť ho. Svoje právo využívame rovnako ako on.

Skryť Vypnúť reklamu

Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania nestotožňujeme s „reformou“. Je celostnou víziou o tom, aké školy potrebujeme a chceme mať v tomto štáte. Pochopiteľne, víziu treba uskutočniť cez sériu reformných krokov. Nikdy sa to nedalo – ani nebude dať – spraviť inak.

Prečítajte si tiež: Nie je lepšia žiadna reforma ako zlá? Čítajte 

Reforme nedôveruje

Toma (a nielen on) hovorí: 1. Žiadnej reforme nedôverujme. Pokusov sme už mali dosť, ale všetky skončili neúspešne, tak načo?

2. Ani ju nepotrebujeme, lebo tu už dávno mala byť, vlastne prichádza neskoro, v nesprávnom čase a s nesprávnymi ľuďmi.

3. Reformy prinášajú zmeny, a kto môže vopred povedať, že nebudú zlé?

V tomto postoji sa spájajú všetky tri faktory odmietania zmien na Slovensku (a nielen v školstve): 1. sociálna nedôvera, 2. sociálna skepsa, 3. sociálny konzervativizmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Na základe doterajších diskusií o návrhu programu sa dá konštatovať, že väčšina akademických obcí sa zhoduje v tom, že dozrel čas na reformu akreditačného procesu. Nejde pritom len o transformovanie Akreditačnej komisie tak, aby sa stala členom Európskej asociácie hodnotenia kvality vysokých škôl (ENQA), ale o zmenu chápania toho, čo je akreditácia a prijatia modelu, ktorý bude v súlade s európskymi štandardmi.

Práve pre túto nezhodu ENQA našu Akreditačnú komisiu v roku 2012 vylúčila. Vysoké školy v Česku adekvátnu zmenu prijali vlaňajšou novelou zákona o VŠ.

O čom je akademická práca

S profesorom Tomom chápeme rozdielne aj povahu a podstatu akademickej práce.

Akademická práca na vysokej škole má dve základné zložky – pedagogickú a výskumnú. Prepájajú sa rôznym spôsobom podľa typu a charakteru školy, pričom ich spoločným menovateľom musí byť tvorivosť.

Skryť Vypnúť reklamu

V pedagogickej činnosti ide teda nielen o vzdelávanie na úrovni súčasného poznania, je aj o odovzdávanie vedomostí efektívnym a pútavým spôsobom. Práve to zdôrazňuje Hromkovič v interview, na ktoré sa Toma odvoláva.

Vo výskumnej činnosti zas ide o rozširovanie a prehlbovanie existujúcich poznatkov, v ideálnom prípade o získavanie úplne nových.

Vzdelávanie a bádania nemôžu byť nikdy úplne oddelené a na úrovni doktorandského štúdia sa organicky spájajú. Výskumná činnosť sa však realizuje v rôznej podobe v závislosti od profilu a poslania vysokej školy.

Vysokoškolský učiteľ musí hlavne učiť a naučiť. Má robiť aj výskum, ale môže ho realizovať viacerými spôsobmi: objaviteľský (dnes preferovaná „čistá veda“), integrujúci (zovšeobecňovanie existujúcich poznatkov), aplikačný (zavádzanie nových poznatkov do života) a vzdelávací (sprostredkovanie novozískaných poznatkov cez vzdelávanie a popularizáciu vedy).

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vidieť, hlavnou úlohou a náplňou práce akademika je vzdelávať a bádať. Zverejňovať výsledky by malo byť predovšetkým jeho morálnou povinnosťou, vychádzajúcou z jeho vnútornej potreby. Teda nie publikovať pre publikácie či dokonca „body“, ktoré znamenajú financie. To je zásadná deformácia podstaty akademickej práce.

Publikovanie pre publikovanie

Cesta, ktorou sa vydala naša Akreditačná komisia, ktorú Toma obhajuje a na ktorej je založený aj systém hodnotenia a financovania, je cesta, ktorá nielen legalizuje túto deformáciu, dokonca ju považuje za cieľ.

Tým škodí vysokoškolskému prostrediu ako celku. Opakované a jednostranné posilňovanie kritérií smerom k čistej vede – a v rámci nej publikovanie pre publikovanie – iba zvyšuje nezáujem venovať sa pedagogickým a aplikačným činnostiam.

Skryť Vypnúť reklamu

Sprísňovať pravidlá, ktorých nefunkčnosť sa už dostatočne preukázala, znamená nútiť systém k stále väčším absurditám. Racionálnejšou cestou by bolo otvorenie sa voči svetu, ktoré odporúča aj Hromkovič: „Keď na ETH hodnotíme, tak v komisii nesedí jediný Švajčiar. Slovenské komisie nemajú zmysel, každý sa tam s každým pozná.“

Na záver: nielen reforma, ale aj systém akademickej práce a jeho perspektíva je práve dnes – možno prvýkrát oproti minulosti – viac v rukách akademikov ako politikov.

Odborníci v oblasti školstva nastavili ciele rozvoja, s reprezentantmi akademickej obce diskutujú o ich úpravách a postupnosti krokov. Pokiaľ sa dokážu dohodnúť, politici budú mať možnosť procesu pomôcť jeho ukotvením v legislatíve a svojom rozhodovaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Keď štúdium (za)baví
  3. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  4. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  5. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  6. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 320
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 225
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 869
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 430
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 618
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 543
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 132
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 883
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 785
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Kollár leží po autonehode s obručou okolo hlavy v Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Kam až siaha rodina Borisa Kollára?

Predseda parlamentu zase raz nevyužil možnosť vyskúšať si, ako štát funguje pre jeho voličov a voličky.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Kam až siaha rodina Borisa Kollára?

Predseda parlamentu zase raz nevyužil možnosť vyskúšať si, ako štát funguje pre jeho voličov a voličky.

Zuzana Kepplová
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Sedem lístkov do klobúka

Šanta, Žilinka, Čentéš? Čistá lotéria.

Peter Schutz
Komentár Zuzany Kepplovej

Ako sa vyrovnať s tým, že prezident je žena

Čaputová to zadefinuje pre všetky Zuzany.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pustite nás do štábu

Bitka o druhé testovanie bude ostrejšia ako pred mesiacom.

Peter Tkačenko