Autor je riaditeľ Stratpolu, zástupca riaditeľky Inštitútu ázijských štúdií v Bratislave
V posledných dňoch sa objavila medializovaná informácia, že čínska spoločnosť Hesteel podpísala s americkým U. S. Steelom memorandum, ktoré by malo viesť k odkúpeniu košickej železiarne.
Napriek tomu, že túto informáciu zatiaľ nepotvrdila ani jedna zo zúčastnených strán, nejde o žiadne prekvapenie. Po tom, čo čínska spoločnosť získala bývalú U. S. Steel železiareň v Srbsku, sa to podľa odborníkov dalo predpokladať. Otázka teraz znie, čo to znamená pre Slovensko ekonomicky, politicky, prípadne bezpečnostne.
Z ekonomickej perspektívy momentálne existujú indikácie, že príchod čínskeho investora by košickej železiarni mal skôr pomôcť, ako uškodiť. Hesteel po získaní bývalej srbskej fabriky U. S. Steelu investoval do modernizácie výroby a najímal dodatočných ľudí – podľa dostupných zdrojov si dokonca priviedol z Číny len niečo o niečo viac ako desať vrcholových manažérov, ktorí majú na starosti dozeranie na fungovanie.
Podobnú skúsenosť majú aj v Maďarsku, kde po príchode spoločnosti Wanhua do BorsodChemu nedošlo k prepúšťaniu či poklesu výroby, práve naopak. V oboch týchto prípadoch sa veľmi ťažko hľadajú negatíva – a ak, tak neprekračujú tie v prípade investorov z iných „štandardných“ krajín.
Získať relatívne dobre fungujúcu košickú železiareň dáva pre čínsku spoločnosť ekonomický zmysel, či už z pohľadu jej domácej politiky v Číne, alebo regionálnych aktivít v strednej Európe.
Motivácia? Ekonomika
Pre pochopenie akvizície U. S. Steelu je, samozrejme, dôležité poznať motívy čínskeho investora. Je takmer isté, že v médiách sa bude diskutovať o „skrytých“ politických motívoch a bezpečnostných rizikách, ktoré vlastníctvo strategického podniku čínskou štátnou spoločnosťou „určite“ so sebou prináša. Takéto vnímanie je však príliš zjednodušené, čiernobiele a s veľkou pravdepodobnosťou nesprávne.
Medzi ľuďmi bez hlbšej znalosti čínskeho politického a ekonomického systému často panuje presvedčenie, že v autoritárskej Číne „logicky“ centrálna vláda rozhoduje o všetkom.
“Čínsky štát nie je monolit. V prípade Hesteel ide o spoločnosť vlastnenú provinčnou vládou v Hebei. Pre ľudí zaoberajúcich sa Čínou nie je žiadnym tajomstvom, že ciele centrálnej vlády sa často líšia od záujmov rôznych provincií či štátnych korporácií.
„
V skutočnosti je to oveľa zložitejšie a samotná výroba ocele je dobrým príkladom. Čínska vláda explicitne vyhlasuje, že jedným z jej hlavných súčasných cieľov je znížiť produkciu ocele (z dôvodu nadprodukcie a ťažkého prístupu na medzinárodné trhy) a zavádzanie plnenia environmentálnych regulácií vo výrobe.
V praxi sa jej to úplne nedarí ani v jednom z týchto cieľov – záujmy celej siete zainteresovaných skupín idú jednoducho proti.
Čínsky štát nie je monolit. V prípade Hesteel ide o spoločnosť vlastnenú provinčnou vládou v Hebei. Pre ľudí zaoberajúcich sa Čínou nie je žiadnym tajomstvom, že ciele centrálnej vlády sa často líšia od záujmov rôznych provincií či štátnych korporácií.
