SME
Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

Lepšie, ľudskejšie storočie je našou morálnou povinnosťou

Máme za sebou storočie genocíd. Skončilo sa, alebo bude pokračovať? Ak chceme zdieľať pokojnejšie a lepšie časy, musíme zabrániť opakujúcej sa tendencii návratu neľudskosti.

Ilustračná snímka.Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)

Človek sa rodí ako bytosť obdarená dôstojnosťou a slobodou. Sloboda, osobitne sloboda myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia nie je daná štátom. Štát ju má rešpektovať, garantovať a rozvíjať.

Sľub „Nikdy viac!“ z Norimberského tribunálu r. 1946 bol porušovaný opakovane, znova a znova. Príliš často sme opustili záväzok zabrániť genocíde alebo neľudskému zaobchádzaniu. Opustili sme ľudí v núdzi, prenasledovaných pre náboženstvo, presvedčenie, rasu, etnický pôvod, pre ich ľudskú identitu.

Ján Figeľ

Táto sloboda v súčasnosti nie je vo svete samozrejmou realitou, ani širokým víťazným medzinárodným trendom. Práve naopak, tendencia je negatívna. Táto základná hodnota je v dnes vážne obmedzovaná alebo atakovaná vo väčšine štátov sveta, reprezentujúcich 74 percent celkovej populácie (Pew Research Center Study, 2014).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Deň spomienky na obete holocaustu tiež pripomína historickú ťažkú, často krvavú cestu od otroctva, hlbokého spoločenského rozdelenia, sektárskej nenávisti a násilného utláčania k slobodným, pluralitným a tolerantným spoločnostiam, ktoré rešpektujú vládu zákona, základné ľudské práva a univerzálne hodnoty.

Početní diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny usilujú o opak. Holocaust bol výrazom rozsiahleho zlyhania ľudskosti - od vykonávateľov nacistického zámeru totálnej likvidácie Židov v Európe a ostatných nevinných, nepohodlných skupín obyvateľov, cez napomáhačov a obhajcov zločinov až po ľahostajných pozorovateľov.

Sloboda aj pre ateistov

Vyše 84 percent svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (ten istý zdroj). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie sa netýka iba nich.

SkryťVypnúť reklamu

Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého. Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva.

Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske slobody. Kultúra ľudskej dôstojnosti sa nedá vytvárať bez náboženskej slobody.

Zápas proti totalite v rámci Československa začal kulminovať po Bratislavskom Veľkom piatku 1988, kedy pokojná modlitbová, sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená policajnými silami. Ale následný trend vývoja smerom k Nežnej revolúcii v novembri 1989 bol nezastaviteľný.

Opustili sme ľudí v núdzi

Sloboda nie je bezúčelová a neprežije bez zdieľanej zodpovednosti. Preto požiadavka na viac náboženskej slobody sa implicitne viaže na aktívnu angažovanosť náboženských predstavených a komunít pre mier, spravodlivosť, ľudskú spolupatričnosť a solidaritu. V 21. storočí je to veľmi potrebné.

SkryťVypnúť reklamu

Od systematickej likvidácie 1,5 milióna Arménov v rámci Osmanskej ríše, čo predstavovalo prvú uznanú genocídu 20. storočia, prešlo ľudstvo ďalšími horormi na náboženskej, etnickej, národnej alebo rasovej báze v mnohých častiach sveta – v nacistickom holokauste a sovietskych gulagoch a masových hroboch, v Libanone, Kambodži, Rwande, Bosne...

Sľub „Nikdy viac!“ z Norimberského tribunálu r. 1946 bol porušovaný opakovane, znova a znova. Príliš často sme opustili záväzok zabrániť genocíde alebo neľudskému zaobchádzaniu. Fakticky, opustili sme ľudí v núdzi, prenasledovaných pre náboženstvo, presvedčenie, rasu, etnický pôvod – ich ľudskú identitu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 9 053
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 890
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 488
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 074
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 917
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 549
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 231
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 113
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Profesor Jiří Horáček.

O psychedelikách hovorí expert Jiří Horáček.


27. jan
Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová v Špindlerovom Mlyne.

Slovenka stratila na rivalku viac ako jeden a pol sekundy.


Sportnet 56m
Ilustračná snímka.

Je najvyšší čas napadnúť exkluzivitu heterosexuálnych manželstiev na Ústavnom súde.


Daniel Podolský 27. jan
Japonský premiér Fumio Kišida.

Japonsko patrí medzi krajiny s najstarším obyvateľstvom.


26. jan

Neprehliadnite tiež

Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Pavel zrejme teší Čaputovú, pri Babišovi by sa musela premáhať.


17 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


19 h
Vláda padla, po piatku má obmedzené právomoci.

Keď nevieme samospráve pomôcť, aspoň jej uškodíme, povedali si zrejme vládni poslanci a predložili novelu.


Michal Vlček 27. jan

Teraz sa ešte len ukážu charaktery.


27. jan

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Z kanclu do kasárne
  2. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  3. Helena Michlíková: Dúha
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  5. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  6. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  7. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  8. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 495
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 069
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 133
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 019
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 781
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 715
  7. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 3 560
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 509
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu