Autorka je publicistka
Nedávno ju v jednej z vyľudnených dedín na severe Iraku zastavil muž. Rozpoznal v nej Európanku, aj keď hlavnou prednosťou česko-kanadskej fotografky Ivy Zimovej je, že vie dokonale splynúť s davom.
Keď fotí utečencov z Čečenska, býva s nimi v stane pokojne aj pol roka. Keď zvečňovala Eskimákov, žila s nimi na kryhe a jedla rybí tuk, až jej oči stáli stĺpkom.
Rómov na východnom Slovensku nafotila až vo chvíli, keď ju prestali vnímať ako hosťa a začali jej prideľovať najrôznejšie úlohy, zdôverovať sa s tajomstvami a vnucovať jej manželov zo svojich radov.
Teraz je v Iraku. Bez ochrankárov, tlmočníkov, bez peňazí a nepriestrelnej vesty. Píše mi každý večer. Správy o prežitom dni v kraji, odkiaľ väčšina rozumných ľudí uteká, nebývajú tým najlepším čítaním pred spaním.

Prezradia ich obrie fúzy
Ten muž jej ponúkal bývanie. Samozrejme, že nie zadarmo. Sme v Oriente a tunajšia pohostinnosť má svoje pravidlá.
Za prenájom veľkého, dobre zariadeného domu chcel len tisíc eur mesačne. On už dom nepotrebuje. Odchádza do Európy. Za príbuznými. Tu už nič nefunguje. A fungovať nebude.

Na rozdiel od Ivy Zimovej sú ľudia, s ktorými trávi posledné týždne, ľahko identifikovateľní vďaka svojim obrím fúzom.
Nosia ich len muži z kurdskej komunity Kakaia. Je ich síce takmer milión, ale žijú roztrúsení po celom severnom Iraku.
Ešte zaujímavejšia než ich fúzy je viera, ktorú vyznávajú. Jarsanizmus. Je to synkretické náboženstvo, ktoré vzniklo v 14. storočí.
Sú síce moslimovia, ale nemodlia sa päťkrát denne ako Arabi a nedodržiavajú pôst ramadán. Neveria v existenciu pekla ani raja. Zato sú presvedčení, že človeka čaká reinkarnácia.
Jarsanovia sú presvedčení, že sa vesmír skladá z dvoch svetov: vnútorného batin a vonkajšieho zahir.
Každý z nich má vlastný poriadok. Či má poriadok aj ten svet, v ktorom sa vinou vojny ocitli, nevedia. Pochybujú. Ale usilovne sa vracajú k svojmu pôvodnému štýlu života.
Tajomné náboženstvo
„Nepovedali mi zďaleka všetko,“ píše Iva cez skype na otázku, aké to je presne náboženstvo a ako ho praktizujú. „Taja detaily. Nie že by to nechceli povedať len mne, ale vôbec nikomu.“
„Prečo?“ pýtam sa.