Neúspech opozície a zodpovednosť koalície

Neschválenie návrhu ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta je neúspechom opozície. Medzi príčinami toho, že parlament v piatok neschválil tento návrh, prevažujú objektívne príčiny. Opozícii na presadenie priamej voľby jednoducho nestačili sily. A to, že koalícia opozičný návrh na priamu voľbu prezidenta nepodporí tak, ako ho nepodporila ani na jar pred referendom, bolo predsa už dopredu jasné. Avšak práve predvídateľnosť výsledku robí z tejto kauzy skutočný neúspech opozície. Samotné hlasovanie parlamentu totiž len odráža pomer síl, porážkou opozície je to, že aj keď vedela, že jej návrh nemá šancu, neurobila nič pre to, aby ju mal. Nesnažila sa - okrem jedného formálneho pokusu SDĽ - vážne rokovať s koaličnými stranami, presviedčať ich alebo im ponúknuť v tejto veci nejaký kompromis. Nedokázala na koaličných poslancov vyvinúť žiadny tlak, hoci podpora priamej voľby prezidenta je jednou z mála tém, ktoré slovenskú spoločnosť nerozdeľujú, ale spájajú. Už ani nehovoriac o tom, že by sa pokúsila znovu iniciovať referendum, ako to po májovom zmarenom pokuse prisľúbila. Zmohla sa len na to, že predložila návrh do parlamentu a potom už len viac-menej pasívne čakala, čo sa bude diať ďalej. Naozaj nedôstojná koncovka témy, vďaka ktorej sa z opozície na jar tohto roku stala reálna alternatíva k súčasnej moci.