Chcel som si v kalendári overiť, či deň ľudských práv pripadá na 10. decembra. V dobrej viere, že významné dni sú výrazne vyznačené tak, aby sme ich v zhone všedných dní neprehliadli. Verte či neverte, nenašiel som kalendár, v ktorom by sa tento deň spomínal - nielen náš, slovenský, ale ani americký či japonský... Ľudské práva asi nie sú nič, čo by stálo za zmienku, teda aspoň v kalendári.
Napriek tomu sa okolo tohto dátumu strhne každý rok vo všetkých médiách smršť úvah, komentárov a politických deklarácií, venovaných ľudským právam. Táto jednodňová hlasná oslava mi až priveľmi pripomína "staré dobré časy" a Medzinárodný deň žien. 364 dní v roku jednoducho ženy tvorili iba súčasť šedivej prítomnosti, aby sa celá "verchuška" v ten jeden deň v roku išla zblázniť vyzdvihovaním ich nezastupiteľnej úlohy v spoločnosti, dejinách a tak ďalej.
Zažili sme to všetci. Vždy ma zamrazí zistenie, aký manipulovateľný dav je ľudské spoločenstvo. Stačí, aby jeden kýchol a hneď ho všetci nasledujú. Ak zhodou náhod kýchne presne o rok v tom istom čase, vznikne z toho tradícia - iracionálna, ťažko pochopiteľná, ale o to viac zakoreňujúca sa v dejinách.
Je mi z toho strašne smutno. Takto pred rokom som sedel v rozhlasovom štúdiu a besedoval na tému ľudské práva. Redaktor sa spýtal: "Kedy človek získava slobodu?" Môj spolubesedník pohotovo reagoval: "Človek slobodu nezískava. Naopak. Slobodný sa rodí a celý život o slobodu prichádza!" Na ilustráciu môžem použiť našu legislatívu, ktorá je čím ďalej tým jasnejšou snahou o kontrolu a ovplyvňovanie každého pohybu občana ktorýmkoľvek smerom. Vytráca sa možnosť samosprávy, samostatne sa rozhodovať a konať. Pribúdajú štruktúry, ktorých úlohou je riadiť a kontrolovať všetkých a všade.
