Autorka je publicistka
Človeku sa môže stať, že ho označia za intelektuála. Pochválili ho alebo mu vynadali? Aké to je, mať intelektuálnu prevahu a smie niekomu povedať, som vzdelanejší, láskavo sa so mnou nenaťahuj?
Nedávno som si prečítala smutný povzdych, že na Slovensku sa intelektuálna zdatnosť považuje za nadutosť, aroganciu, povýšenectvo a elitárstvo. Nie je to také čierno-biele. Sú mnohí ľudia, ktorí nemajú problém s tým, že je od nich niekto študovanejší, jednoducho to vôbec neriešia.
Na snahe byť čo najviac natrieskaný vedomosťami, na úsilí tieto poznatky poprepájať a vyvodzovať z nich použiteľné závery, nič zlé nie je, presne naopak, mozog je sexy orgán. Okrem vysokého inteligenčného kvocientu však nezaškodí pestovať si aj svoj emocionálny kvocient.
EQ nám totiž velí, aby sme svoju prípadnú prevahu v IQ nedali pociťovať viac, ako je v danej situácii nevyhnutné, pretože je to kontraproduktívne.
Tak ako v prípade, že je človek skutočne bohatý, vlastnou prácou alebo zdedeným a zdaneným majetkom, ak má vkus, neovešia sa zlatom od uší až po členky, nepestuje branding, teda nosenie známych a drahých značiek na každom viditeľnom kúsku svojho tela.
Neotŕča sa ako novozbohatlík, ktorý musí míňať rýchlo a zbesilo, keďže zajtra ho môžu zastreliť alebo šmariť do nejakého gulagu, lebo neodvádzal podiely.
