Prelomenie Kiskovho veta zákona o cirkvách leží na tučnej podstieľke rozšíreného pocitu, že islam je nákaza, ktorú treba zastaviť v zárodku. Prenáša sa utečeneckými trasami, inkubuje sa na predmestiach a Slovensko jej vzdoruje vďaka opevneniu z čias protitureckých vojen.
Tu nehovoríme len o rečiach, ktoré trúsia Mizík a Mazurek – posielajúci týmto smerom inkvizítorské kliatby. Oni sú len v jadre fenoménu, ktorý v parlamente zbiera podporu.
Dve tretiny poslancov kývli zdôvodneniu predkladateľov z SNS. Národniari si ešte stále dávajú servítky a hovoria o zabránení registrácii špekulatívnych cirkví. Pčolinský zo Sme rodina priblížil, že ide „aj o moslimov“.

Vyznávači Lietajúceho špagetového monštra tušia, že nie oni sú hrozbou, aj keď touto vtipkárskou cirkvou SNS argumentovalo v pléne parlamentu. Bernaťák nás vystríhal - úplne vážne -, že títo špekulanti uspeli s registráciou v Poľsku a Belgicku.
Že Pčolinský poukázal na Afgancov grupujúcich sa na jednej z viedenských staníc ako dôkaz, že nás zákon o cirkvách ochráni pred nimi a im podobnými, len ukazuje, aký level ľudového rozprávačstva dosiahli dišputy o islame.