Autor je redaktorom MF DNES
Prezidentovanie Donalda Trumpa vyzerá po prvých dvoch týždňoch ako niečo medzi pohromou a prírodnou katastrofou.
Vo svojich prezidentských dekrétoch bleskovým tempom likviduje Spojené štáty v podobe, v akej sme ich poznali v posledných štyridsiatich rokoch. V podobe, ktorá sa v mnohých ohľadoch čoraz viac blížila Európe a jej ideálom.
Brutálny nástup Donalda Trumpa Spojené štáty naopak deň za dňom od Európy a jej najlepších hodnôt vzďaľuje. Nielen svojím trumpovským príkladom, ale aj svojimi praktickými krokmi v nej podporuje to najhoršie, čo možno na starom kontinente nájsť. Viktora Orbána, Miloša Zemana, Nigela Faragea, Marine Le Penovú.
Je dokonca možné, že si skôr alebo neskôr Trump padne do náručia aj s Vladimirom Putinom, s ktorým ho spája možno aj snaha Európsku úniu čo najviac oslabiť a vyradiť ju ako globálneho konkurenta USA z hry. Ale v tom sa možno mýlim.
Trump si bude musieť nájsť k Európe cestu Čítajte Paralela s 30. rokmi
V dejinách euro-amerických vzťahov nájdeme len málo obdôb Trumpovho vzťahu k Európe. Možno jedine obdobie po prvej svetovej vojne, keď sa Spojené štáty stiahli z postversailleskej Európy a nevstúpili do Spoločnosti národov.
“Situácia, keď bola EÚ, najväčšia ekonomika sveta s počtom obyvateľov takmer dvakrát väčším než USA, len akýmsi nedospelým, slabším súrodencom Spojených štátov, bola nenormálna a nezdravá pre obe strany.
„
Ale ani v tom čase nebol na čele Spojených štátov prezident, ktorý by sa takým brutálnym spôsobom pokúsil negovať väčšinu hodnôt, na ktorých vtedajšie západnej demokracie stáli.
Aj tak sa však izolacionizmus, do ktorého sa USA pred slobodným svetom uzavreli, stal jedným z nepriamych príčin vzostupu fašizmu a nacizmu v Európe.
Nečinnosť Spojených štátov a ich neutralita k nacistickej tretej ríši, fašistickému Taliansku a podobne sa orientujúcemu Japonsku napomohli to, že sa druhá svetová vojna rozvinula do podoby najničivejšieho konfliktu v ľudskej histórii.
Konfliktu, v ktorom sa slobodný svet stal len čiastočným víťazom, keď bol nakoniec donútený k spojenectvu so stalinským Sovietskym zväzom, diktatúrou síce iného druhu ako fašizmus a nacizmus, ale vo svojich prejavoch nemenej genocídnou a hrôzostrašnou.
Následkom bolo rozdelenie Európy a studená vojna, ktorá sa skončila až po štyridsiatich rokoch. A takisto premena Číny na komunistickú diktatúru, ktorá dnes v mnohých ohľadoch ohrozuje USA aj celý západný svet, prinajmenšom ako konkurent, keď nie ako priamy súper.
Chceme žiť v Európe alebo v Jurskom parku? Čítajte Dve silné ženy
Trumpova politika v duchu hesla Amerika na prvom mieste môže síce bleskovo rozmetať spojenecké zväzky, ktoré USA budovali dlhé desaťročia – konflikt s Mexikom o stavbu múru je len ilustráciou –, no Európa ju nemusí brať hneď ako vyhlásenie politickej vojny.
