Ak by sa nám zdalo dehonestujúce nazvať Jozefa Holjenčíka bábkou vo Ficových rukách, potom sa ešte ponúka označenie „herec“. Skutoční divadelní a filmoví herci odpustia.
Holjenčikovou úlohou bolo predstierať nezávislosť – svoju, aj ním vedeného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A ustrážiť všetko tak, aby Fico z bilbórdov mohol občanom na každom rohu ich fádneho života pripomínať žiarivú pravdu, že drží stabilné ceny energií.
Toto predstavenie stavia predpokladaný divácky úspech na tom, že do povestného zákulisia nik nevidí. Do zákulisia energetiky – pestrého, preplneného záujmami osobnými, finančnými i politickými. A hlavne peniazmi, ktorých je tu viac než nosičov elektrického náboja.
Nie náhodou bola pre Fica energetika vždy srdcovou záležitosťou. Potvrdzuje to jeho pochopenie pre záujmy koncernu EPH, alebo láska k jadrovej energii taká silná, že sa pripravuje stavebná dokumentácia na výstavbu nového jadrového zdroja i napriek tomu, že podmienky pre takúto investíciu sú nepriaznivé.
