Predpoveď, že z papalášskeho škandálu predsedu Danka sa môže vykľuť „čierna labuť“, ktorá preorie zmrznutú nehybnosť v obraze politickej reality, si zaslúži stále opatrnosť.
Desať percent SNS z januárového Focusu sa však po podobnom avíze z Polisu už dá brať aspoň ako jemný signál, že aj keď postup v armádnej hierarchii sa môže ukázať ako slabý impulz k zásadnejšiemu preskupovaniu, formát kauzy nečakaného typu má potenciál robiť zmenu.
Aj nový výsledok Smeru – návrat na 27 – totiž neomylne naznačuje, že korupcia, zneužívanie právomocí atď. sa ako „detonátory“ verejného rozhorčenia vyčerpali. Alebo, ak ešte nie, tak kradnutie by muselo byť – povedal by Dzurinda – „očividne proti všetkým zvyklostiam“. Teda, povedzme, aspoň o dve (ale lepšie o tri) nuly vyššieho rádu ako napríklad Evka, ktorá vôbec nezabrala, hoci vrhla do svetla pravdivý obraz Lajčáka a jeho rezortu.

Skutočnosť, že prežili Bašternáka bez ujmy, dáva Smeru veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Teda, že so spôsobom vládnutia a reflexiou vládnutia je ľud uzrozumený, takže na algoritme „po nás potopa“, resp. „ber všetko, čo nie je priklincované“, netreba nič meniť.