Autor je politológ
Úvahy o rušení samosprávnych krajov a hľadanie rozdielov medzi štandardnými partajami a exkluzívnymi politickými klubmi majú niečo spoločné. Odkrývajú chýbajúce reformy, ktoré mali byť prirodzenou reakciou na zásadné spoločenské zmeny.
Zo štatistov silní hráči
Máme za sebou šestnásť rokov od najvýraznejšej reformy verejnej správy a vstupujeme do dvanásteho roka od fiškálnej decentralizácie. Kým prvá reforma odzbrojila štát a ministerstvá od mnohých kompetencií a tak posilnila samosprávu, druhá, ju odstrihla od finančnej závislosti od štátu a koaličných poslancov.
Mestá a obce od roku 2000 nadobudli mnohé právomoci. Samosprávne kraje, ktoré môžeme vnímať ako jeden z produktov reformy verejnej správy zo začiatku milénia, získali ďalšie, dovtedy štátne kompetencie.
Na tento proces následne nadviazala fiškálna decentralizácia, podľa ktorej dnes prichádza mestám a obciam 70 percent výnosu dane z príjmu fyzických osôb a vyšším územným celkom patrí zvyšných 30 percent výnosu.
Ak si uvedomíme, že do fiškálnej decentralizácie bola situácia taká, že miestnej územnej samospráve prichádzalo len takmer šesť percent výnosu a zvyšných 94 percent bolo samosprávam „posúvaných“ na základe rozhodnutia vládnej väčšiny v parlamente, je zrejmé, že novým modelom sa odstrihla závislosť primátorov a starostov od vládnej konštelácie.
Nové pravidlá sú pritom postavené na jasných parametroch a každá samospráva vie na základe ekonomických ukazovateľov predpokladať, koľko peňazí získa. Napríklad podľa počtu obyvateľov, počtu seniorov s vekom nad 62 rokov či nadmorskej výšky a školopovinných detí.
Jasné a férové pravidlá i nemalé kompetencie znamenali, že zo štatistov sú silní hráči. Samosprávy s právomocami a politickou nezávislosťou.
Elity z regiónov
Jedna aj druhá reforma boli výsledkom politickej vôle, uznesení vlády a hlasovaní v parlamente. V spoločnosti vytvorili úplne novú situáciu, ktorá musí reagovať na to, že z centra sa do územia presunula ďalšia moc, čím sa zväčšil priestor na občiansku participáciu i verejnú kontrolu.
Na to treba reagovať reformami druhého radu.
