Autor je dokumentarista
Z novu navštívime mesto. Výnimočné mesto. Mesto, ktoré chutí. Truman Capote ho prirovnal k bonboniére, ktorú zjete naraz. Aj keď nie som si úplne istý, či preplnené mestá sú moja šálka kávy s bonboniérou…
Napriek tomu sa vždy vo februári veľmi teším na karneval do Benátok. Odchádzam naň po dvoch týždňoch strávených stopovaním rysov a vlkov v zasneženej Veľkej Fatre, a tak predieranie medzi ľudmi, úzkymi, romantickými uličkami mesta, ktoré je vystavané na dubových koloch v lagúne Jadranského mora, je tak trochu šok.
“Aj Woody Allen sa vyjadruje o Benátkach ako o najromantickejšom mieste na zemi, najlepšie ak nikto nie je v okolí.
„
Ľudí je počas víkendu toľko, že musia zjednosmerniť hlavné pešie ťahy uličkami mesta. Na hlavnom námestí San Marco je ich 150-tisíc. Počas dvoch týždňov karnevalu Benátky navštívi okolo troch miliónov ľudí.
Karneval sa obvykle začína desať dní pred Popolcovou stredou, čiže pár dní pred začiatkom štyridsaťdňového pôstu. Prvý písomný záznam o karnevale sa datuje do roku 1268, ale je pravdepodobné, že hodovanie a neviazaná zábava sa konali už skôr.
Najväčšiu popularitu si karneval užíval v 18. storočí. Posledné storočie existencie Benátskej republiky bolo zároveň aj dekadentným obdobím a benátsky karneval trval takmer pol roka.
Mesto plné anonymných postáv zahalených v kostýmoch prinášalo svoje výhody pre obyvateľov či návštevníkov. V kostýmoch sa nedalo rozoznať, či ide o šľachtica, alebo o obyčajný ľud, a tak sa maskovaní "ctihodní" páni a dámy bez obáv vrhali do milostných pletiek všakovakého druhu.
Či všeobecný úpadok mravov viedol k nariadeniu z Vatikánu alebo Napoleonova armáda sa obávala výtržníctva a rebélie po vstupe do Benátok, výsledkom bolo zakázané karnevalové veselenie v roku 1797.
Až v roku 1979 talianska vláda rozhodla o obnove tradičných osláv, a tak reinkarnovala karneval dnešnej podoby.
