Dá sa pochopiť bez extrémov vo fantázii, prečo sa Žitňanskej sprísnená novela nepáči opozícii. Premiér ju opakovane označil za nepriateľa a teraz, keď máme vystužený zákon na stíhanie urážlivých prejavov, mohlo by sa zdať, že kto pôjde proti srsti, nájde sa na neho paragraf.
Lipšic z čela kritikov dôvodí, že kým „nezačne platiť elementárna spravodlivosť, tak nárastu extrémizmu žiadnymi zákonmi nezabránime“. Tu by sme ale mali započítať aj spravodlivosť pre tých, ktorým Ústava sľubuje ochranu. Že si na prevolávaní ich mena - spolu so želaním toho najhoršieho - nebudú iné skupiny stavať štvavú kampaň.
Nie, neznamená to, že teraz „už nebudeme môcť nič povedať“, ako sa začalo šíriť. Nie je to palica na šťavnatý jazyk. Ale na skupiny, ktoré si hrubým jazykom značkujú terén, v ktorom už sebaisto politicky pôsobia. Oni síce najhlasnejšie žiadajú slobodu slova, no Lipšic plytvá energiou, ak sa v ich prípade hrá na Voltaira.
Samozrejme tušíme, že tí, ktorých sa to týka, začnú zaplátané zákony zase všelijako obtekať. Dôležité je, aby už štát nebol za hlúpeho, že od slov k činom je ďaleko.
Mazurek teraz vrieska a hrozí s imunitou Čítajte
