List ministerky zahraničných vecí SR Z. Kramplovej šéfom diplomacií členských krajín EÚ a NATO, v ktorom obhajuje menšinovú politiku slovenskej vlády, je nielen zbytočným gestom, ale aj názornou ukážkou príčin neúspechu integračných snáh SR pod vedením súčasnej vládnej garnitúry. Gestom je preto, lebo nemá šancu ovplyvniť negatívne hodnotenie slovenskej vlády západnými krajinami. Je však aj ukážkou, ako vláda pristupuje k prekážkam na ceste SR do EÚ: miesto toho, aby problémy riešila, snaží sa presvedčiť zahraničie, že žiadne problémy neexistujú. S takýmto prístupom však nikoho presvedčiť nemôže. Z. Kramplová vyslovuje znepokojenie nad tým, že je otázka postavenia národnostných menšín "považovaná za problémovú v kontexte integračných ambícií SR". Úplne tým ignoruje fakt, že za problémovú "v kontexte integračných ambícií SR" je táto otázka považovaná aj preto, že ju vláda nepovažuje za problémovú v kontexte politiky voči vlastným občanom, hoci ju za takú považujú samotní príslušníci menšín.
Popri zahraničnopolitických problémoch vyplývajúcich z charakteru politiky vládnych strán sa Slovensko musí vyrovnávať aj s problémami vyplývajúcimi z charakteru predstaviteľov týchto strán. Nechutné mítingové vtipkovanie premiéra V. Mečiara malo za následok nielen protestnú nótu českej diplomacie, ale aj odloženie schôdzky ministrov zahraničných vecí SR a ČR. K hroziacej izolácii SR v kontexte európskych integračných procesov sa tak pridáva aj riziko izolácie zo strany najbližších susedov. Treba si totiž uvedomiť, že kým doterajšia česká kritika pomerov v SR bola len v polohe individuálnych názorov jednotlivých politikov, terajšia odmeranosť je oficiálnym prejavom českej zahraničnej politiky.
