Videla som najlepšie mozgy mojej generácie odchádzať
so žiarivými očami do miest blikajúcich ako hrací automat,
počula som celé maturitné ročníky umárať sa sebaľútosťou,
že tu zostali na ocot, s rozkradnutým venom,
aspoň raz do týždňa článok o tom, ako to tu nestojí za nič
žáner: demotivačná literatúra.
-
Opačným smerom prichádzali učitelia angličtiny bez diplomu,
obchodníci hľadajúci eldorádo v krajine s deravými zákonmi,
detektory kovu za ľavým uchom,
tuláci nachádzajúci v Prahe a Budapešti maketu Paríža či Londýna
z čias mladosti svojej či ich rodičov,
nostalgická sépia omietkové déjà vu.
-
Jedni prišli pomáhať s približovaním sa Západu,
muškáty v oknách, plné regály, čisté ulice, telka beží po celý čas,
iní si prišli užiť čas, kým sa tento priestor nenávratne zmení,
desaťročia tu trvali týždeň,
ďalší prichádzali z disentu s myšlienkou,
že tu môžu budovať novú spoločnosť,
brehy Ameriky vtedy ležali na východ od Berlínskeho múru.
-
Do krajiny prúdila nepredaná konfekcia z Talianska,
staré, staré počítače,
obchodnícke subkultúry šíriace Amway a Herbalife
parazitujúce na silných rodinných sietiach,
agentúry robili nábor na „čašníčky“
a chlapi odchádzali robiť bez zdravotného poistenia,
stratené pasy, vyskočené platničky,
sem sa tlačili aj podpultové ideové smery
nachádzajúce otvorené srdcia, vnímavé uši.
-
Sklamaní, odvrhnutí a potupení rôznych vyznaní hľadali,
prichádzali, priliezali,
zvedaví a plní nádeje
a nachádzali nových spojencov.
Uzatvárali hybridné manželstvá,
líhali s nečakanými partnermi.
-
Všetci tí ľudia, ktorí prehrali ideologické bitky,
prichádzali na skusy parcelovať novú zem,
chlapíci, čo nechceli, aby čierni sedeli v autobusoch
tí, čo okríkli Rosu Parks,
synovia praotcov, ktorí zabíjali v Kongu,
alebo aspoň buzerovali do krvi,
lebo verili, že čierni bolesť necítia,
ako ju necítia ťažné plemená,
keď majú dobrú náladu
hovoria, že sme jednoducho iní.
-
Takí, čo sa nezmierili so ženami v nohaviciach,
veria, hlboko vášnivo veria,
že teplí sa majú skrývať pred očami verejnosti,
a nech trebárs sú, ale tíško a s pokutou.
A veria v obedy podávané na pravé poludnie,
presné ako atómové hodiny,
lebo svet má pravidlá z knihy
a krinolínu treba nosiť aj do džungle,
ich viera nezoslabla, aj keď len tíško mrmlú svoje,
do fľašky s džinom, starí dobrí,
verní a slušní ľudia.
-
Francúzska revolúcia sa nemala stať,
kráľa nemala lúza sťať,
bozkávajú relikvie, ľudia starých čias,
nachádzali hladné oči,
jablkovú štrúdľu na stole,
nevyzúvajte sa, nech sa páči!
Kruhy konzervatívnejšie než africkí biskupi
ponúkali svoje rameno,
znovu nás pokrstili, dali nám nové mená.
-
A potom, ako na krížnych cestách,
prichádzali pohrobkovia ruských ambícií
prichádzali na územia starých máp
a hlásali geopolitiku v azbuke.
Stúpenci slovanského bratstva, bradatej jadrovej mystiky,
Rasputin, Kašpirovskij, Rostas,
našli stúpencov. Ľudí, čo sa odštiepili
alebo nikdy neboli započítaní,
vidím dôchodcov trollovať na sieti,
spomínať na časy sovietske,
na petrohradské stĺpy z polodrahokamov,
hajzle bez dverí a počúranú báňu,
bože, toľko srandy, boli sme inostranci,
s mäkkými očami, nech bolo ako bolo.
-
Prichádzali dediči ľudákov, gardistov,
emigrácia sa vrátila domov, mať volá
posadiť lipu, stĺcť kríž, nakaziť syna.
Všetci títo prišli ako divoké kmene, aj ako vierozvestci.
Alebo tu vždy boli, tajné spoločenstvá,
ktoré si uchovávali vieru v Slovakštát
vo vitríne vedľa modranskej majoliky,
pod rožkom obrusu šošovica a peniaz,
vysoké podkolienky a silná fasáda povereníctva.
-
Stavali na zvyškovom kóde fašizmu
a normalizačného komunizmu vediac,
že občianske hnutia sú tu nové
a šliapu terén nedôvery,
ľahko označiť ich za cudzie a špiónske,
fejkové náhradky z tuby.
Stavali z toho, čo sa váľalo na zemi,
z plytkých vykopávok
a lepili svoje ideologické útvary.
-
Títo podomoví predavači
dodali instantnú hrdosť a nádej každému,
kto o to stál. V kulturáku.
V miestnej knižnici.
V spolkoch. Na portáloch.
Bez rozdielu vzdelania, brali všetkých,
do tábora, do sokola
otvorení do noci ako prvé večierky
a hovorili im,
ako na sedeniach alkoholikov a gamerov,
že sú dôležití, že hýbu litosferickými doskami demokracie.
-
Ginsberg sa viac nevrátil
do Československa, kráľ Majáles,
pozri, alegorické vozy na lokálnych cestách,
jazdia hore dole,
pozri, sme otvorení všetkému,
žiaden pud sebazáchovy,
pod obrusom sopka, orloj v predsieni,
trasenie zeme pri Banskej Štiavnici,
stred sveta rátaj desať krokov od Jednoty
alebo v termálnom prameni pri Spišskej Kapitule.