Autor je spisovateľ
Predseda extrémistickej strany, ktorá sedí v parlamente, je učiteľ. Aj slušné a milé panie učiteľky, ktoré cez víkendy vypekajú štrúdle a pripravujú na dedinách rôzne spoločenské akcie pre deti, vám bez problémov povedia, že niektorí žiaci sú podľa nich nevzdelateľní.
A o tom, ako by s nimi urobili poriadok, sa písať nedá, pretože ich názory teda politicky korektné rozhodne nie sú.
Idea viac dejepisu do škôl znie na prvý pohľad logicky. Deti mali málo správnej interpretácie histórie, tak bude fajn, ak sa viac dozvedia o holokauste a pracovných táboroch, kam posielali Židov a Rómov. A aké je to škaredé a že to nesmieme dopustiť.
Premýšľam, či im to budú rozprávať tie isté učiteľky a tí istí učitelia dejepisu, čo vychovali súčasných voličov extrémistickej strany. Či tie punčové učiteľské koláčiky, zvrchu ružové a zvnútra hnedé, budú schopné za 45 minút týždenne navyše dejepisnej látky viesť fundované diskusie s deťmi o tom, že partizáni boli našimi starými rodičmi, a gardisti našimi starými rodičmi neboli. Alebo partizáni boli dobrí starí rodičia a gardisti zlí starí rodičia.
Ako sme sa my sami ako spoločnosť vyrovnali s týmto problémom?
