Autor je politológ a pedagóg
David Satter, Čím menej vieš, tým lepšie spíš, Artforum 2016
Takmer dvadsať rokov sa Rusko pokúšalo predstierať, že je normálnou krajinou, nie morálne zdevastovanou, kriminálnou autokraciou. David Satter nám vo svojej najnovšej knihe ukazuje Rusko ako krajinu, ktorú je v podstate ľahké pochopiť – len treba uveriť neuveriteľnému.
Oživenie ruskej imperiálnej politiky v posledných rokoch sprevádza aj u nás nárast počtu kníh venujúcich sa fenoménu postmodernej diktatúry v Rusku. Medzi inými kvalitnými prácami môžeme spomenúť napríklad knihu historika Waltera Laqueura Putin a putinizmus (Prostor 2016), príbeh Putinovho vzostupu Muž bez tváre od novinárky Mashy Gessenovej (Akropolis 2016), dychberúce eseje novinára Petra Pomerantseva Nic není pravda a všechno je možné (Dokořán 2016) alebo mrazivo vyčerpávajúci prehľad zákulisných bojov v Kremli od novinára Michaila Zygara Všetci mocní Kremľa (Absynt 2016).
“Bola to ešte Jeľcinova klika, ktorá sa koncom jeho mandátu obávala o svoje nakradnuté majetky a beztrestnosť. Keď sa Putin stal prezidentom, podpísal amnestiu pre Jeľcina.
„
David Satter tu bol pred nimi. Tento novinár sleduje ruské dianie už niekoľko desaťročí, za čo sa mu napokon dostalo od ruských úradov zvláštnej pocty: od roku 2013 je v Rusku personou non grata.
Putinizmus sa začal Jeľcinom
David Satter v minulosti písal knihy o vzostupe mafiánskej oligarchie za Jeľcina, o bombových útokoch, ktoré vyzdvihli na výslnie popularity neznámeho Putina, ako aj o neschopnosti ruskej spoločnosti vyrovnať sa so zločinmi komunizmu.
Jeho najnovšia knižka predstavuje zhustený súhrn udalostí, ktoré viedli od Jeľcinovho Ruska k teroru a diktatúre za Putina, ako aj jeho osobnému vyhosteniu z krajiny.
Korene dnešného autoritárskeho marazmu a morálnej degradácie spoločnosti nachádza práve v Jeľcinovej ére. Prvotným politickým hriechom Jeľcinovho Ruska bola dnes už takmer zabudnutá ústavná kríza z roku 1993. Pojem ústavná kríza pritom znie ako riadny eufemizmus pre konflikt medzi prezidentom a parlamentom, ktorý vyústil do otvoreného boja, zapojenia armády proti demonštrantom, ostreľovanie parlamentu a smrti vyše 180 ľudí v uliciach Moskvy.
Výsledkom bolo protiústavné posilnenie právomocí prezidenta.
Okrem tohto posilnenia autoritárskych prvkov sa za Jeľcina stalo pre ruskú spoločnosť charakteristické hospodárstvo ovládané zločinnou oligarchiou. Bez opory v zákonoch a reforiem inštitucionálneho rámca sa udiala spontánna, neriadená privatizácia, v ktorej zbohatlo pár bezškrupulóznych jedincov a kriminalizovali sa celé hospodárske odvetvia.
V spolupráci so skorumpovanými úradníkmi dostávali vybraní podnikatelia miliardové štátne podniky a exkluzívne vývozné povolenky. Na nižšej úrovni ovládali podniky gangsterské skupiny, kryté podplatenou políciou a súdmi.
Nájazdníci a následník
Pri úplnej absencii vlády práva sa rozmohlo aj tzv. nájazdníctvo. Ktorýkoľvek podnikateľ sa mohol stať obeťou „nájazdu“, kde konkurenciou podplatené štátne úrady – či už polícia, alebo finančná správa, obvinia majiteľa alebo majiteľku zo zločinu a ich svojom uväznení títo dostávajú ponuku odpredať svoj podnik za zlomok jeho ceny.
V prípade, že odmietnu spolupracovať, nastupuje podplatený súd a majetok zhabe. Všetko pod politickým krytím miestnych potentátov, ktorí len nasledovali vzorec nastavený na najvyššej úrovni v prípade oligarchu Chodorkovského. Vo väzení takto skončili stovky podnikateľov; mnohí – na rozdiel od Chodorkovského – sa pritom k svojmu majetku dopracovali poctivou cestou.
Bola to taktiež ešte Jeľcinova klika – okruh širšej rodiny a spriaznených oligarchov okolo Borisa Berezovského a ďalších – ktorá sa koncom Jeľcinovho mandátu obávala o svoje nakradnuté majetky a beztrestnosť.
Po finančnej kríze a devalvácii rubľa v roku 1998 sa Jeľcinova popularita držala na úrovni zlomkov percenta. V lete 1999, rok pred ukončením Jeľcinovho mandátu sa v Moskve začali šíriť fámy, že sa chystá veľká akcia na udržanie skupiny pri moci. V auguste vymenoval Jeľcin do funkcie premiéra šéfa FSB Vladimira Putina. Spustila sa "operácia Následník“.
Tanky idú na Groznyj
Súčasťou tejto operácie – čo je aj najslávnejšia a zároveň najkontroverznejšia časť Satterovej novinárskej práce – mala byť aj obrovská provokácia: masívne bombové útoky na ruské obytné domy organizované ruskými bezpečnostnými službami (FSB) s cieľom mobilizovať obyvateľstvo do novej vojny v Čečensku a posilnenie popularity novovymenovaného premiéra Putina.
