Volebné a funkčné obdobie prezidenta je totožné - začína sa dňom zloženia sľubu a končí sa o päť rokov neskôr, konštatoval včera Ústavný súd. A sudca J. Drgonec dodal: "Sú dve podmienky potrebné na to, aby sa ktokoľvek v tomto štáte mohol stať prezidentom. Prvou je právoplatné zvolenie parlamentom, druhou zloženie sľubu."
Problém zotrvania M. Kováča v prezidentskom kresle problémom nebol. Ani pre HZDS - ústava v tomto smere totiž nepripúšťa žiadne pochybnosti. Najmä v dvoch článkoch. Prvý čl. 105 ods. 1 hovorí o tom, že "...ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub... výkon funkcie prezidenta patrí vláde SR," okrem štyroch oprávnení hlavy štátu. Druhý ústavný článok, 104 ods. 2 o sľube prezidenta, hovorí o tom, že odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť jeho voľby. Inými slovami - ak najmenej 90 poslancov zvolí hlavu štátu, ale táto odmietne zložiť sľub alebo ho urobí s výhradou, prakticky anuluje výsledok voľby a parlament musí voliť nového prezidenta. Z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu tak bude zaujímavé iba to, ako vysvetlí, že vôbec ústavu v tomto prípade vykladal, t. j. ako odôvodní relevantnosť sporu.
